Slovac Movies - Tumblr Posts
Žíš, to bolo kinematografické obdobie! Tri roky, tri koprodukčné filmy - Bathory (2008), Jánošík, pravdivá história (2009), Legenda o lietajúcom Cypriánovi (2010).
Všetky sú nejak hateované, pretože na Slovensku milujeme kydať na vlastnú tvorbu a mudrovať ako skvelo vieme rozoznať lepšiu kvalitu v zahraničí. Ale za mňa fenomenálna trojka, ako otec-syn-duch svätý a nepýtajte sa ma čo z toho je kto.
Bathory
Nepopieram, Báthory si s históriou tak trocha dosť vytiera prdel a ešte má drzosť tváriť sa, že to TOTO je ten skutočný priebeh udalostí. Z predátora v pozícii moci urobiť obeť a zviezť sa na trende ženskej emancipácie je bezočivé. Lenže on to ten Jakubisko vykonštruoval tak dobre. Jeho zápletka proste nemá diery. Respektíve mne do očí nebily. Ak niekomu áno, ozvite sa. Proste do detailov vyskladaná alternatívna história, ktorá surfuje na známych okolnostiach ako Jay Moriarty po Maverickoch a vyzerá pri tom echt štýlovo. Atmosférické polodivé Uhorsko s počínajúcim napätím medzi katolíkmi a protestantmi, lavírovaním medzi Habsburskou nadvládou a osmanským dotieraním na fronte? Mňam. A hlavne v porovnaní s tým francúzskym pokusom od Julie Delpy (snaha chvályhodná, ale dosť mimo terč). Menšie a väčšie zrady a nešťastné chyby? Irónia, že svedectvo, ktoré zachytávalo pravý priebeh zatknutia a bolo odovzdané ako prejav podpory, nie je využité nadriadenými na jej podporu, ale len na vydieranie jej oponenta pre vlastné obohatenie? Šachová partia, kde každý tratí, ale jeden napokon víťazí aj v smrti? Ako trpké suché víno z Karpatských svahov. Anna Friel v roli Erzsébet? Spanilá, s ohnivou charizmou tigrice, verila by som jej cholerickú sériovú vrahyňu, aj nepoddajnú aristokratku, ktorá proste prehrala politický boj. Aj tú parochňu odpustím. A na šaty zas nemám to srdce sťažovať sa. To s Cimrmanovskými mníchmi ma strašne vytrhávalo zo zážitku, to tam proste nemalo byť (čo vôbec má slovenská produkcia s komickými dvojkami, žandári v 1890 tiež takí odveci). Ale tie vynálezy sa stupňovali do takého absurdna, že to začalo spĺňať definíciu "so bad, it's good". Strašne si želám, aby sa neulakomili na veľké meno ako Caravaggio a neznásilňovali mu životopis, pretože zápletku mohli mať aj s fiktívnym anonymným maliarikom. Nemám ktovieaký vkus, ale proste ma to bavilo a vidím v tom kus dôkladnej roboty.
Jánošík
Trošku sa to potáca od folklórneho čísla k folklórnemu číslu, s narvanou romantikuš zápletkou(ami) a hrdinom pripomínajúcim slepé kura (len miesto k zrnu pod klát prišlo). Lebo tvorcovia tápajú, čím vlastne film vyplniť, do čoho to pospájať. To je tak, keď legenda je väčšia než predloha. Rozsypané je to ako ten povestný hrach. Ale aj jeden rozprávkový Janko bol len malý Hraško a predsa valibuk a tie rozsypané zrná majú každé čo to do seba. Jednotlivé osudy, zdrvené nádeje a neschopnosť prekročiť svoj tieň, či len šľapnutie do echt smoly. Napríklad párik dezertérov, čo sa má k sebe ako psi, ale spoločné prežité ich spolu spútalo príliš tuho a tak sa do seba púšťajú a púšťajú, až kým jeden z nich druhého nechtiac nezabije; alebo pľuhavec, také ASPD v kocke, rovnou mieru robiaci problémy iným aj sebe, lapený v nefunkčnom vzťahu a vylievajúci si zlosť za stratu dieťaťa na tom, kto mu ho nepokrstil, kým žilo, vodca zbojníckej bandy, ktorý ním byť ani nechcel, ale mu to predošlý nanútil z vďačnosti za pomoc z väzenia, pretože chcel valašku zavesiť na klinec a usadiť sa pod iným menom. Film prestupuje istá melanchólia, mrak chmúrnych vyhliadok zas a znova plávajúce popred jas prchavého triumfu. A Jurko nie je žiaden revolucionár, len trocha drzý chalan snažiaci sa kormidlovať plťku na rozbúrenej vode, so snami nie väčšími, než trocha pohodlnejší život vedľa tej, čo sa mu zapáčila (a nie tej, čo mu do vína naliala pochybný dryák, aby ho pretiahla). Slávna družina pod hrdou prísahou trhá samu seba a akurát, keď si jeden myslí, že je už von, pasca sklapne. Malosť aj malebnosť, hrubosť, poverčivosť, panská brutalita, chlapčenská naivita, násilie bez slávy, aj sladká neha a iskrivá živelnosť. Nájde sa aj nechcene vtipný moment, napríklad keď peší zbojníci zdrhnú drábom na koňoch a to sa tam jeden z nich dobre že astmaticky nedusí. Ale aj silné ako výraz starého sedliaka, ktorému syn naposledy vydýchne v rukách, babička rozprávajúce o sile hliny a tíšiaca muky slovami, že to už dlho nepotrvá, milostné prskanie bubliniek pod kuchynským stolom, sychravé ráno tichšie o dych, čo zastal, kým ty si spal, detail na chlapča sledujúce historický okamih.
Cyprián
Najmenej divácky príťažlivý z trojice a zároveň asi najkvalitnejší a najduchaplnejší. Totálne komorná záležitosť. Nemôže lákať na vysokú politiku, šľachtickú okázalosť, množstvo akcie a lokácií, či veľké gestá. Ani to meno nie je tak slávne ako predošlé dve. Cyprián, akýsi kartuziánsky mních liečiteľ, čo napokon jedného dňa odletel z Troch koruniek na geniálnom stroji. Čo už len s takou tématikou? Tak napríklad tak trocha svätopavolské rozprávanie o tom, ako sa zatvrdený chlap stal pravým opakom toho, čím býval. Len nie náhlym zázračným zásahom z nebies, ale postupnými ranami osudu v podobe vracajúcej sa minulosti aj milosťou tých najúbohejších. Jean Valjean by rozumel, ako dobre by len rozumel. Ale vina nášho niekdajšieho pytliaka na osude dieťaťa, na ktorom si hojí svedomie, siaha hlbšie a do vena mu nemôže dať nič. A aj po rokoch zžívania sa s kresťanskými princípmi len ťažko premáha túžbu po pomste, keď sa znezrady pod ruky dostane úhlavný nepriateľ. Nevybuduje nič nové, len drží vigíliu pri zmierajúcom svete, v ktorom sa znovuzrodil, aby sa učil strácať. Do toho preklad písma svätého, Da Vinciho zápisky, novoveké trestanie zločincov, Jozefínske reformy, hlas láskavosti vedľa hlasu trefnej tŕnistej kritiky. Film o pokore, film o zmierení, keď nič iné, než zmierenie neostáva. Márnosť nad márnosť všetko pozemské.
Za mňa veľká škoda, že to nemalo dostatočný ohlas, aby sa v tejto línii pokračovalo. Mohli sme sa v tom po krôčikoch zlepšovať a ak aj nie, aspoň by sme zmapovali viac z našej histórie a v rôznych ďalších príchutiach. A teraz ma ospravedlňte, idem totiž na striedačku počúvať Láska a smrť od Haberu a Lietajúceho Cypriána od Smatanovej, lebo som sa už zase dostala do nálady a tie dve piesne sú moje srdcovky.
