Fan tvorba, zamyslenia, humor, súvisiaca história a mýty, aj hocičo ďalšie, čo sa zamanie...
208 posts
Cervenakoviny - Ervenkoviny - Tumblr Blog
Adam Forgáč - "To ste tak drzý ku každému?!" Kornel - "Hej." Kornel - "Nenahovárajte si, že ste nejak výnimočný."
Text je veľmi vlkodlačí, video zas rozpovedá mýtické kolo roka, kompletne s kováčom Svarogom, scénami z ľudského života a výmenou bohýň ročných období. (pomrky-mrk na mená tvorcov... ;) )
Lyrics are quite werewolf-like, video on the other hand relays mythical wheel of year, complete with smith Svarog, scenes from life of mortals and transition of seasonal goddesses. (also, there's one particular name among creators... ;) )
Oznam
Pretože máme posledný augustový deň a s novým mesiacom nastáva náročnejšie obdobie, od zajtra prechádzam na režim 1/3 - príspevok každý tretí deň.
Kebyže fakt bude, tak ja sa vynasnažím odovzdať dačo načas.
🇨🇿 Tož děcka. Kdybych uspořádala kreslící soutěž, zapojil by se někdo? Myslím takovou tu klasiku, že zadám nějaké svoje postavy, učastníci je nakreslí dle obrazu svého a po dané době pak vyhlásím vítěze, kterému na oplátku nakreslím něco, co chce on.
🇬🇧 Heyaaa. If I were to do an art contest, would anyone be interested in joining? You know the drill: I choose some of my characters, you draw them in your style and after a certain amount of time I choose the winner who'll get a drawing from me as a reward.
Bohdan Jaroš, spočiatku kaprál, neskôr už seržant zo série Kapitán Stein a notár Barbarič. Sprevádza kapitána a notára pri riešení prípadov ako úderná a vďaka detstvu prežitému v katovni aj výsluchovo-forenzná posila. Autor - Martina "Agama" Zrostlíková
Do I want to die in 8th century Tiber valley drowned by a flood, enslaved and forced to fight by Alba Longians or while trecking through forest with no resources (I'd have more luck as a female member of a forest village in which case I might hope to make it through until final battle at river bank)? Or do I want to die in post-civil-war 19th century arid southern states of USA amidst bandits and supernatural threats of undead and bloodthirsty kind (Also brothel ladies had poor working conditions back then and I wonder whether to be more worried about STDs or rough customers, so the safest would be Wetherill ranch, unless I am that one poor servant girl)?
That is the question.
Would you rather...
That would be lovely tapestry. I'll keep mi fingers crossed for the OP.
Żmij, king of snakes Inspired by various dragons in heraldry I want to make him into a tapestry <3
being aromantic and into whump is like. shoutout to whump for being a great opportunity to engage with stories about intimacy and vulnerability and powerful emotion and physical interactions with other people and intense relationships that are not presumptively based in romance. what would i do without you.
Renesanční fičúri - I
Alebo čo by sa dalo hľadať v šatníku notára Barbariča.
(Italský model, možno práve ten, ktorý spomínal v Mŕtvom na Pekelnom vrchu.)
Zdroj - https://www.facebook.com/historical.costumes
“ojebal som smrť”
— Čierny Rogan, pravdepodobne
A poster I did for "Heroic epics of the peoples of Russia" project by Nikolay Rastorguev Foundation and the Moscow's Department of Culture
Rus Byliny (plural) — oral epic poems in Kyivan and Novgorod Rus, counting more than 400 poems and mostly focusing on the semi-historic deeds of bogatyrs ("great warrior"). Despite common traits, they show a variety of themes, structure and dates of origin. The centerpiece is the most famous bogatyr trio — Ilya of Murom, Dobrynya Nikitich and Alyosha Popovitch with their respective antagonists, while the foreground focuses on much more archaic heroes — Svyatogor and Mikula Selyaninovitch. Heroes of that period inhabit almost a mythological world, and often posses chthonic traits themselves. Even by the time of the Boratyr Trio their stories centered on no longer belonging to the "modern" world.
Twitter | VK | INPRNT | Leave a tip
Dolepky
Ďalší návrat k zbraniam z Báthoryovského cyklu. Tentokrát strelným.
(Diablova pevnosť, kapitola 11, strana 275-6)
Ó áno, v dobách, kedy streľba spočívala v zdĺhavom nabíjaní po každom jednom výstrele, je zbraň s ktorou možno páliť dva razy za sebou, či už na ten istý cieľ, alebo úplne iný v opačnom smere, naozaj darom z nebies. Hlavne keď protivník čosi také vôbec nečaká.
Nejde o prvý kus na svete. Tie spadajú ešte do storočia predošlého a azda najslávnejšia je krásna slonovinou a zlatom zdobená 0,5 metrová a cez 2 kg vážiaca dvojhlavňová pištoľ s dvomi kolieskovými zámkami venovaná Petrom Peckom cisárovi Karlovi V v 1540. Šlo o naozaj náročnú konštrukciu a ozajstný dar pre najvyššie postaveného muža Európy. Kým kresadlová zámka sa vďaka lacnejšej výrobe, nižšej poruchovosti a menej náročnej údržbe počas 17. storočia stala široko dostupnou a kolieskové zámky vytlačila, dvojhlavňové zbrane sa začali hromadne vyrábať až v storočí 18. a 19. Slávu si vydobyli takéto brokovnice počas Sedem ročnej vojny v kolóniách na východe Nového sveta, bitke o Alamo počas Texaskej revolúcie, či v rukách moreplavca Jamesa Cooka. Ich sestry so spílenými hlavňami bolo počuť po celom Divokom západe. A predchodkyne perkusných howdah pištolí so sebou nosili lovci v Indii a Afrike. V Kornelovej dobe by ešte stále šlo o vzácnosť a majster, ktorého pracovnou náplňou bolo vyrábať takéto kusy, patril medzi ozajstnú špičku.
Na oficiálnom fb profile sa svojho času vynorila aj obrazová dokumentácia.
Ďuro čerpal z tejto publikácie.
Ja by som pridala ešte zopár slov z iných zdrojov.
Ako autor priznáva, je to jeden z prípadov, kedy si históriu trochu prispôsobil, keďže nizozemský vynálezca Ondro sa narodil roku 1648, takže v čase Diablovej pevnosti sa ešte len učil na nočník. O jeho mladosti sa mi nepodarilo nájsť nič, ale k jeho kariére sa viaže nejaký ten míľnik.
Celým menom Andreas Rheinhold Dolep, prezývaný aj "Holanďan", sa podľa viacerých zdrojov uchytil na dánskom kráľovskom dvore, kde slúžil princovi Jurajovi (Jørgenovi).
Dánsky trón zdedil jeho starší brat Kristián. Jurajovi bola pridelená úloha v upevňovaní anglicko-dánskej aliancie voči Nizozemsku. A tak sa v 1680 oženil s anglickou princeznou a neskôr kráľovnou Annou (k veľkej nechuti Viliama Oranžského, manžela jej staršej sestry Márie a rodeného Nizozemca). Nie je preto s podivom, že kráľovský choť zavítal aj na britskú pôdu, kde mu bol udelený titul vojvodu a neskôr aj veliteľa námorných síl. A z domoviny si so sebou priviedol aj početný sprievod, ktorého bol Dolep zjavne súčasťou.
Kým Juraj bol Viliamom vytlačený na okraj diania (čomu sa nijak dôrazne nebránil, uprednostňujúc jednoduchý domácky život), zrelý puškár čulo nadväzoval nové obchodné styky. Medzi jeho klientov patrili Phillip Howard z Charing Crossu v Londýne - veliteľ kráľovninho jazdeckého oddielu (Troops of Horse Guards), Browni z Blackburnu, William Legge - gróf z Dartmouthu, Kosimo III - veľkovojvoda Toskánska aj samotný anglický kráľ Karol II.
Vysokopostavení priatelia sa mu naozaj zišli, pretože sa dostal do maléru s predajom neodskúšaných zbraní. Na ich distribúciu totiž dozerala Puškárska spoločnosť (Worshipful Company of Gunmakers), jeden zo 111 livrejových korunou posvätených londýnskych cechovných spolkov, autorita s právomocou zhabať všetko, čo neprešlo ich schvaľovacou procedúrou. Voči Dolepovi sa stavali odmietavo, podľa jedného zdroja spor tkvel v zamestnávaní cudzincov. V 1686 si naň za faktické pristihnutie pri porušení zákona tvrdo došliapli. Trvalo dvanásť mesiacov, než ho z mastnej pokuty a sprievodných trampôt jeho konexie vysekali (pomohlo patriť na výplatnú pásku šéfa zbrojného predstavenstva koruny (Board of Ordnance)). No s obchádzaním kontroly neskončil a viaceré z jeho kúskov datovaných do neskorších rokov taktiež nenesú značku Puškárskej spoločnosti. Údajne si tak strážil výrobné tajomstvo.
Šťastie mu prialo a v 1691 podarilo obdržať titul trvalého čestného rezidenta (denization). V Anglicku sa aj oženil (Kostol sv Martina v Londýne) a zomrel (mestečko Barrow nad Soar), dosiahnuc vek 65 rokov. Jeho syn George Edward Dolep v remesle pokračoval.
(Princ Juraj, erb Puškárskej spoločnosti, miesto Dolepovej smrti)
Dolep rozvíjal zrýchlenú a viacnásobnú streľbu hneď v niekoľkých smeroch.
Medzi jeho chuťovky patrila mušketa s krátkou hlavňou, známa ako "blunderbass", masívna to ručnica s neveľkým dostrelom, zato rozšíreným otvorom, ktorý sa poľahky nabíja (užitočné za jazdy na koni, či v koči). V 17. storočí zažila rozmach (od civilistov, po námorníctvo, najväčšia priazeň u kočišov) a ustúpiť ju donútilo až storočie 19. a masová produkcia zbraní s vývrtmi (spresnenie mušky). Anglické pomenovanie je odvodené z holandčiny - "donderbus", alebo hromová nálož (bus - buxus - škatuľa). Na ostrovoch zaužívané "blunder" miesto správneho prekladu "thunder" sa zvykne vysvetľovať ako popis zmätku, ktorý takýto výstrel zvykol vyvolať. Mňa osobne by neprekvapilo ani to, keby takýmto pomenovaním Briti naznačovali, že je to zbraň pre tých, ktorí nevedia poriadne mieriť a zakopávajú aj o vlastné nohy. Mimoriadne široký rozptyl viacerých projektilov totiž v takých prípadoch padne vhod. Existovala aj menšia, pištoľová verzia, ktorou boli často vybavované jazdecké oddiely. Označovala sa ako "dragon" (jeden z predpokladaných pôvodov výrazu dragún) a dokonca aj bývala zdobená dračími motívmi. Ústie chrliace plamene a olovo dojmu napomáhalo. Exemplár - https://www.rockislandauction.com/detail/85/1257/andrew-dolep-brass-barreled-flintlock-blunderbuss
Okrem toho experimentoval so vzduchovkami. Síce náročnejšie na konštrukciu, no oproti vtedajším palným zbraniam mali niekoľko výhod. Vďaka využívaniu tlaku vzduchu miesto pušného prachu fungovali aj vo vlhkom počasí. Streľba a pomerne často i nabíjanie boli rýchlejšie než pri klasických palných spredu nabíjaných zbraniach. Hlaveň nebolo potrebné čistiť od zvyškov pušného prachu. Zároveň boli o trochu tichšie a výstrel nesprevádzal ohnivý záblesk, ani kúdol dymu, takže strelcovi ostal čistý výhľad a aj on sám zotrval menej nápadný. Najstarší dochovaný kus máme z 1580, v 17. a 18. storočí už šlo o pomerne rozšírenú hračku, populárnu hlavne na poľovačkách. Postupne sa stala aj výbavou špecializovaných vojenských oddielov. Dolep sa zrejme rozhodol, že to nie je dostatočná výzva, pretože skonštruoval rovno pušku s kombinovaným strelným mechanizmom. Doložený kus má panvičku s vývodom ústiacim do hlavne netypickým pre zbrane vzdušné, zato typickým pre palné. K skrutkovateľnému guľatému mosadznému rezervoáru na stlačený vzduch patrí aj mosadzno-drevená pumpička. Cieľom týchto a pažbových rezervoárov bolo uskladniť dostatok vzduchu na hneď niekoľko výstrelov. Pri panvičke je ešte jedna súčiastka, ktorej účel nie je známy. Nie je vylúčené, že k nej patril ešte nejaký odnímateľný komponent, ktorý sa stratil.
Exemplár - https://www.rockislandauction.com/detail/86/221/combination-flintlock-and-ball-reservoir-air-gun-by-dolep
Ďalšou z vychytávok v jeho repertoári boli zadovky. Zbrane pýšiace sa mechanizmom známym ako "breech loading", spočívajúcim v tom, že hlaveň je odklápacia a istená záverom. Zbraň teda možno nabíjať zozadu miesto spredu a nestrácať čas s nejakým zasúvaním projektilov za pomoci nabijaku. Najstaršie exempláre zadoviek sú niektoré experimentálne delá zo 14. a 15. storočia. V 16. storočí máme doloženú už aj ručnú zbraň, u anglického kráľa Henricha VIII, ktorý ju nosieval na poľovačky. Ale dobou plošného rozšírenia je až storočia 19. s nábojmi, ktoré majú vlastnú prachovú nálož. V storočí 17. by ešte stále šlo o luxusný artikel a ich konštruovanie, účinné uzatváranie proti zadnému úniku spalín (či iným trampotám) a dosiaľ vysoká zachovalosť svedčia o Dolepovej nadpriemernej zručnosti. Táto konkrétna má navyše zásobník pušného prachu na tri až štyri výstrely, takže za vyššie uvedeného zrýchleného nabíjania umožňuje čosi blížiace sa súvislej paľbe.
Exemplár - https://www.poulinauctions.com/very-fine-and-extremely-rare-circa-1690-cartridge-breech-loading-flintlock-magazine-primed-holster-pistol-by-the-esteemed-andreas-reinhold-andrew-dolep-of-london/
A napokon kúsok, ktorý je tak trocha na polceste k revolveru. To, čo si zvykneme predstaviť pod pojmom revolver, je výtvor Samuela Colta, ktorého prvý patentovaný model (colt paterson, 1836) mal hlaveň s vývrtmi a päťkomorový samotočivý bubnový zásobník na západku (proti točeniu v nesprávnom smere). Predchádzali mu rôzne ručne otáčané niekoľkohlavňové "koreničky" s pôvodom v luntových (zapaľovanie na tlejúci knôt) viachlavňových ojedinelých experimentoch z 15. a 16. storočia a už trochu hromadnejšie vyrábaných kresadlovkách prevažne podľa vzoru Nock, prípadne Segallas zo storočia 18. Dolep to ešte v tom 17. skúsil s takouto zadovkou vybavenou trojkomorovým zásobníkom. Keďže zásobník je spojený a hlavňou a otáčajú sa spoločne, ústie hlavne je zdobené troma listami, každým presne v línii pohľadu. Otáčanie je tak ako pri neskorších koreničkách manuálne. Exemplár - https://www.bonhams.com/auctions/13738/lot/93/
Najčastejšie spomínaná publikácia Great British Gunmakers 1540-1740 od W. Keith Neala a D.H.L. Backa vraj obsahuje hneď deväť príkladov Dolepových výtvorov a internet s aukčnými webmi a nadšeneckými blogmi za ňou nezaostáva, takže komu sa máli, môže vyraziť pátrať po ďalších.
Ja som už ale svoj zásobník vystrieľala a túto sondu do nizozemského puškárskeho umenia uzatváram.
Chcelo by to prefarbiť na blond a k tomu druhému psovi namaľovať ešte Herrmana. Ale inak slušný záber z potuliek na Pekelnom vrchu. Má to atmosféru, bosorácky pôvab, psiská od pohľadu čertovské.
Ja ju zase vidím v tomto obrázku. Nepopieram, mentieku to pripomína len veľmi vzdialene a tá látka pod červenými šatami je príliš honosná na manželku schudobnelého šľachtica aj šéfovú nevestinca a manželku kata. Ale tá tvár mi na ňu sedí.
Paulina Olowska (Polish, 1976) - Romania (2020)
Painter Ludovit Fulla and his depictions of Slovak traditional clothes
S niečím takýmto by sa človek mohol stretnúť na cestách s Roganom. Prípadne aj v príhodách Sviatoslavových družiníkov. (Žeby námet na fanfikciu? ;) )
MYTICKÁ ZVÍŘATA - vystupovala ve vyprávěních Slovanů v obdobné míře jako u jiných národů a plnila zde různé speciální úlohy. V období avarsko-slovanské symbiózy se zvláštní oblibě těšil gryf - čtyřnohé zvíře s křídly a orlím zobákem. Bývá vyobrazen samostatně v loveckých scénách a také v boji s hadem, který v tomto případě symbolizoval zlo. Přestože víme, že tento dualistický motiv je íránského původu, není jisté, zda význam celého výjevu byl ve střední Evropě týž. Ve stejné době (8. století) byl vyobrazen čtvernožec s lidskou hlavou na nákončí z Pohořelic na Moravě*. Bohužel nevíme, jak byl takový tvor nazýván a proč na něm jiný bájný okřídlený tvor jezdil. Gryf byl často zobrazován i v mladší době, v Bulharsku 9. až 11. stol., na Rusi v 11. a 12. století. Stejně často vystupoval i Senmurv (okřídlený pes) - posel, ztotožňovaný většinou s východoslovanským Simarglem. Vzhledem ke značné míře stylizace při ztvárnění zvířat lze někdy obtížně odlišit bájného tvora od stylizovaných skutečných tvorů. Zjevná je inspirace jiným, většinou pozdně antickým či íránským prostředím. ~ MYTHICAL ANIMALS - appeared in the stories of the Slavs to a similar extent as in other nations' and performed various special roles here. In the period of Avar-Slavic symbiosis, the griffin - a four-legged animal with wings and an eagle's beak - was particularly popular. He is depicted separately in hunting scenes and also in a fight with a snake, which in this case symbolized evil. Although we know that this dualistic motif is of Iranian origin, it is not certain whether the meaning of the whole scene was the same in Central Europe. At the same time (8th century) a quadruped with a human head was depicted on nákončí (part of belts of Great Moravian elite) from Pohořice in Moravia*. Unfortunately, we do not know what such a creature was called and why another mythical winged creature rode it. The griffin was often depicted even later, in Bulgaria in the 9th to 11th centuries, in Russia in the 11th and 12th centuries. Senmurv (winged dog) - a messenger, mostly identified with the East Slavic Simargle - appeared just as often. Due to the considerable degree of stylization in the depiction of animals, it is sometimes difficult to distinguish a mythical creature from stylized real creatures. Inspiration from other, mostly late antique or Iranian environments is obvious.
Encyklopedie slovanských bohů a mýtů ~ Encyclopedia of Slavic Gods and Myths (Naďa & Martin Profantovi)
* See: below
WILLIAM MOORE DAVIS
Dnes jedno, ktoré je viac o tunajšej krajine a ochrane, ktorú potrebuje, než o jej dejinách a príbehoch, ktoré do nej zasadzuje istý štiavnický perohryz...
Ileana Ronay: Arson? Oh, you mean “crime brûlée”.
Fanfiction
Tretia a štvrtá časť Bohatiera sú z veľkej časti o tom, že Koščej tají, čo vlastne robí, keď sa po nociach vytráca kamsi preč. A niekto sa zamyslel, ako by mohol reagovať knieža Svjatoslav, keby na to počas chazarského ťaženia prišiel.
Marie zo Šternberku, chránenkyňa a agentka viedenského arcibiskupa Melchiora Khesla z Diabla v zrkadle, štvrtého dielu Kapitána Steina a notára Barbariča. Autor - Izvin
Body armor, or simply armor, is protective clothing worn to shield the body from attacks. Armor could be worn by warriors and used to protect their mounts. Armor serves this function by deflecting or absorbing the impact of weapons or projectiles.
The history of armor dates back to ancient civilizations. Evidence of armor can be found as early as 2050 BC during the Bronze Age.
Around 1500 BC, ancient civilizations began wearing armor made of bronze and leather. Chainmail armor appeared around 400 BC. Later on, plate armor came into use. With the development of firearms, traditional armor gradually declined and disappeared.
Very eccentric.
As befits a dude who would rather collect art and ponder alchemy than rule, but also very much not random.
Copies of the painting were distributed across Europe, this was a political statement, this was supposed to bolster grandeour and near divinity of emperorship.
First there is the theme of the painting - Vertumnus
Vertumnus is a Roman god. And well, in Rudolph's time, in age of rennaissance, there wasn't much else beside Greco-Roman mythology that would be available and also not decried as pure devilry by church. But still, we are talking about deity that oversaw birth of Rome herself, clear callback to the empire on which tradition Holy Roman Empire was founded (yes, Voltaire, I know, Voltaire, it was neither holy, nor Roman, and by 18th century not much of empire either...). Habsburgs as heirs of Ceasar and Octavianus.
More specificaly Vertumnus is a god of seasonal change. That means he has control over frost breaking to let rivers flow and fields be worked, over crop growing under abudance of light rain and bright sun, or withering in drought and hail, over new beginnings and sweet fruits rewarding year-long hard labour. It is him who grants you your sustenance, your very survival. It is him who makes and breaks order of life and world. Order on which you depend and which you must not question, lest he might use his power to turn your life upside down. Without him in place all would fall into disarray. When he is halted, when he is ailing, all of you are as well. Beside guardianship he also enacts change while remaining eternal himself, the ultimate alchemist of all material bellow and immaterial above. And some radical changes were definitely afoot.
Rudolph's were trying times.
Habsburgs were still surfing on high tide, greatest power in Europe and New World, with highest income, backing papacy (now that it's been tamed) and catholicism (except that time when Rudolph's father Maximilian flirted with conversion, to his wife's horror), acting a bit like policeman. But it was also a very precarious and taxing position.
On the outside Ottoman empire that spent last century and some trying to gobble up Medditeranean, flood Polish-Lithuanian commonwealth and break through Vienna gate to have free pass into German states, thus threatening European economic, religious and administrative core. On the inside religious wars between various christian denominations sprinkled with clashes against regional bodies which resisted centralization. And neighbouring kingdoms (especially France) eager to see Habsburgs taken down a peg.
All permeated with high expactations for the age of discoveries, be them unknown rich lands or emerging sciences twined with occult mysteries. Times in which educated and noble elite attempted to turn base metals into gold that would pay off their ever growing debts. Times in which John Dee hoped to learn from angels about secrets with which he could explain and alter cosmos.
To become master of natural forces, religious discourse and political stage who will fix the grand mess, stay afloat torrents of different court factions, defeat Turks, sort out squabling christians and become true global power from his cerebral position between earth and heaven must have been a very attractive image both to psych himself up and to present to the public. Aspirations so much loftier than eventual results of his reign. Melancholic affliction did not help.
Then we can take a look at various details of the painting.
It is nothing short of smorgasbord. From early spring onions and summer cherries to late autumn chestnuts, crowned by wheat sown as trees shed their leaves before winter and sprouting from soil as soon as snows melt away. From basic grain and cabbage that feeds all the peasants to the expensive fruits like pomegranates and figs brought in carts of merchants travelling from distant countries, or flowers to be found only in the gardens of the richest. Grape that is mother of wine that is blood of Christ. And fairly universal currency as well. Olives that are mother of oil. Also currency. And the most exotic items of them all - corn, pumpkin, cucumber, all discovered in New World.
All this belongs to the holy roman emperor, folks, this vast territory, this wealth, this beauty, this power to pluck and use and share whatever he wishes from the very edges of earth.
Also...
I can't be the only one who finds those cherries in place of his lips rather erotic. Wouldn't wish to fuck him (sorry, Dolph), but those cherry lips sure are very suggestive. He was a hoe and he's got syphilis to prove it too.
Giuseppe Arcimboldo. Imperatore Rodolfo II d'Asburgo come Vertumno Giuseppe Arcimboldo. Rudolph II of Habsburg as Vertumnus Джузеппе Арчимбольдо. Портрет императора Рудольфа II в образе Вертумна 1590
god