Akoe Nie Je O Om. :D

Akože nie je o čom. :D

PLATONIC INTERPRETATIONS OF CHARACTER DYNAMICS EXIST OUTSIDE OF SIBLING AND PARENTAL RELATIONSHIPS PLEASE

PLATONIC INTERPRETATIONS OF CHARACTER DYNAMICS ARENT ANY LESS VALID THAN ROMANTIC ONES PELASEE

On má toho dosť na tanieri aj bez toho, aby hral za oba tímy.

Slušne by to zapadalo do celkovej aury odlišnosti a zápasu o zmierenie so sebou samým. A hádzalo by to do zaujímavého svetla aj averziu k dotykom a útrpný výsluch. Je ale otázne, či by to malo čím obohatiť príbeh odohrávajúci sa v knihách.

Roviny sú štyri - vo vzťahu k sebe, vo vzťahu ku kolegom, vo vzťahu k širšiemu svetu a vo vzťahu k čitateľom.

Akú výzvu by v danej dobe bisexualita reprezentovala? Hanebnú, desivú, zatracujúcu túžbu, prepadnutie diablovi, ktoré z človeka robí nebezpečného a nespoľahlivého jedinca, ťaživé tajomstvo, zdroj problémov, previnilosť, naštrbenie sebaobrazu, riziko popravy.

Teda presne to, čím si už Bohdan vo vzťahu k sebe samému prešiel pri neúmyselnom zabití svojej prvej milenky, keď ho ukecala na BDSM. S pridanou hodnotou jej zahynutia bez šance na spoveď. V Krvi prvorodených pri návrate domov musel čeliť následkom (skončilo to vydedením – povedomá reakcia), od ktorých ušiel a nájsť odvahu na odhalenie tohto tajomstva. Na to nadviazali sexuálne zločiny v Ohnivom znamení a Anjelovi v podsvetí. Práve v druhom menovanom Bohdan dokončil zostup do podsvetia za Markétiným prízrakom, odkiaľ sa vrátil započať novú cestu. Od Markéty sa odpútal. Smrť ho síce prenasleduje naďalej, ale inak. Už nedrží celibát, ale sa snaží vyhýbať vzťahom. Máta ho privolanie nebezpečenstva na tých, čo sa k nemu príliš priblížia. Obzvlášť o Johanku sa bojí. To, že by do poradovníka na posteľné vystrájanie patrili aj muži, by ním za týchto okolností asi sotva zamávalo, či už by to zistil neskôr, alebo dávno.

S kolegami je to nejednotné. Odhalenie o zabití otriaslo obomi. Prípadné odhalenie dúhových tendencií by nemalo ten istý efekt. Prioritný je Stein. On má ako vojenský dôstojník a tak trocha priamy nadriadený, najvodcovskejšia osobnosť v tíme, v mnohých ohľadoch záchranca a taktiež ašpirujúci adoptívny otec na Jaroša väčší dosah než Barbarič. Zároveň je aj najkritickejší a najhotovejší vyvodzovať dôsledky (aspoň dosiaľ, ale Matej zahnaný do kúta a na konci s trpezlivosťou sa vie tiež ukázať a mohol by ešte prekvapiť). Konfrontácia s ním je krst ohňom. Bohdan si ním prešiel práve počas spovede v Krvi prvorodených. Počas skríženia ciest v Pre hrsť dukátov si už z rozhnevania kapitána nič nerobí. Už to nie je výzva. A tak sme aj obe verzie konfrontácie, poddajnú i rebelantskú, už videli. Samotný Joachim by sa pri takomto zistení rozohnil podobne ako pri tom pôvodnom. Ale nemyslím že viac (nahlas by to nepriznal, ale uznáva, že zabitie je vážnejšie). Pražská spoveď bola tou najťažšou skúškou aj preň. Vtedy zistil, čo sa mu vlastne dostalo do rúk a činil voľbu, či nad tým zláme palicu, alebo sa cez to prenesie. Započalo vyrovnávanie s Jarošovou odlišnosťou a snaha podať mu pomocnú ruku. Novinkou by mohlo byť, že kým nehoda s Markétou bola jednorazová udalosť z minulosti, tu by šlo o práve prebiehajúcu opakovanú protizákonnú činnosť. Nemyslím, že by to hnal pred úrady, ale určite by sa to snažil zastaviť. Na zastavovanie a prípadné odovzdávanie úradom tu však máme ešte čosi iné, k čomu sa dostanem neskôr. Notár by si s tým hlavu nelámal. Ak by mu tá predstava náhodou aj prišla trochu odpudivá, určite nie viac než katovské remeslo, pre ktoré sa musí premáhať, aby prijal pomocnú ruku, či doniesol puzdro s nástrojmi. Oproti hrôze z tortúry a očí po novom lotrovsky veselých a zlomyseľných je toto nič. Po morálnej stránke je zhovievavý a pravdepodobne by ho pred Steinom aj bránil (podobne ako bránil spolumešťanov v Mŕtvom na Pekelnom vrchu). Čo vlastne robil aj v Krvi prvorodených, akurát vtedy musel Bohdanovu spoveď aj predýchať, takže to bol obdivuhodnejší a dovtedy nevidený výkon. A pevnejšie spojenectvo by to medzi nimi asi tiež neukulo.

Čitatelia v zásade kopírujú Barbaričovu líniu. Odhalenie v Krvi prvorodených bolo mimoriadne závažné a bezprecedentné. Jaroš nás pri riešení prípadov sprevádza v rovnako úzkom kontakte ako notára a kapitána, takže sa nás to dotklo tak ako ich. So všetkými prítomnými sme plne prežívali šok, zdesenie a neistotu a hodnotili to podľa obdobných morálnych zásad. Táto reakcia by sa pri repete so sodomiou nekonala. A nezdieľali by sme ani Steinovo pobúrenie. Kým strata kontroly počas sado-masochistických hrátok so snúbenicou vlastného otca nám pripadá závažná až "démonická", soptenie nad nejakým rovnakopohlavným smilstvom by nám pripadalo skôr ako káranie za bohorúhačské komentáre. Nemalo by to váhu.

A dostávam sa k poslednej rovine aj dva razy odkladanému. Kým starý, ututlaný a v podstate premlčaný zločin už veľa vĺn vo svete narobiť nemohol, pretože Jarošov otec si vystačil s tichým vydedením, práve prebiehajúca aktivita by pri odhalení mohla. Mohlo by mu ísť o krk a to by mohlo mať dopad aj na vyšetrovanie. Ale o ten seržantovi v budúcich dieloch zrejme pôjde inak.

Autor tu totiž medzitým rozohral trochu inú hru.

Tou je kašľanie na pravidlá v oblasti spravodlivosti, branie zákona do vlastných rúk a kutie tajných piklov za chrbtami kolegov. Nie že by to bolo nekompatibilné so sodomiou, ale vlastne to s ňou nesúvisí. A Jaroša, kolegov, čitateľov a zrejme aj širšie okolie trápi viac než nejaká sodomia. Jaroš si koleduje o znepriatelenie mocných ľudí a mocných inštitúcií. To by z neho mohlo urobiť lovnú zver a prinútiť notára a kapitána, aby zakročili aj proti nemu. Alebo by to naň mohlo uvrhnúť chybné podozrenie za niečo, čo neurobil, pretože podľa toho, čo stvára, vyzerá, že aj mohol. Neprekvapilo by ma ani obvinenie z bohorúhačstva a čarodejníctva za niečo, o čom on ani v najmenšom nezmýšľa ako o čarodejníctve, ale iní by mohli (Roth napríklad vyslovil, že aj tá operácia prasknutej cievy by sa niektorým videla bosorácka). Primárne je tu však nastolená otázka násilia a rozsudkov, nie zakázaného poznania a podozrivých praktík (možno do budúcna?). Máme k tomu aj istú tak trocha odstupňovanú predohru v podobe minulých prípadov. Berka z Dubé v Krvi prvorodených sa mstil za dcéru v rámci vnútroskupinových intríg. Prešporská honorácia v Ohnivom znamení na tajňáka lapala aristokratických únoscov a vrahov, na ktorých boli normálne zákony krátke a na záver toho všetkého arcivojvoda našich vyšetrovateľov za ich vlastnú, ním vopred neschválenú iniciatívu spucoval a zakázal im v budúcnosti konať podobným spôsobom bez jeho súhlasu. V Diablovi v zrkadle sme svedkami terorizmu ako odvety za dávnejšie represálie a zničené osobné životy. Jaroš nereagoval na Barbaričovu hádku so Steinom ohľadom pochopenia motívov osirotených detí, ani na Barbaričovu otázku, či mu posledné udalosti neboli proti srsti. Že boli, však vieme z predošlého POV a zdržanlivého postupu pri výsluchu zajatého Zieglera. Jeho reakciu k vytrestaniu Sabíny a Jarmily za spôsob akým skoncovali s domácim násilím Jindřicha Smiřického v Lese prízrakov nemáme. Ale úškrn nad fraškou ktorou sa stalo zametanie skutočných udalostí v Plzni na konci Anjela v podsvetí, o niečom vypovedá. V Lovcovi čertov bola vôľa, len chýbal čas zachrániť. Za malú zmienku stojí nanajvýš to, že vyslovil ochotu prehliadnuť menší zločin a sústrediť sa výlučne na úlohu, na ktorú bol najatý. No v Pre hrsť dukátov sa už zákonník váľa v prachu a účinkom sa míňa vlastne aj korektný postup notára a kapitána, pretože Kremnickí mestskí páni sa z obvinení vyvlečú podhodením obetného baránka, aj samozvané naprávačstvo, pretože vedľajší záporák si vytrpel trest presahujúci jeho zločin a tí hlavní strojcovia celej neprávosti vlastne unikli. Myslím, že to bude ešte veľmi zaujímavé.

Zhrnutím...

Skrátka a dobre, vlastne by to nebolo až tak nové, zato menej úderné. Smrť od rozkoše si takpovediac ukradla celé javisko. Či už ovplyvnením postáv, alebo v optike súčasného čitateľa, ktorý sa nad smilstvom/nemanželskou súložou sotva pozastaví, ale nad zabitím áno. Ako samostatná vec stojaca oddelene by to bol len bledý tieň vrhaný na jagot prvopočiatočnej zápletky. Ako dosiaľ zatienený aspekt jeho osobnosti, ktorý sa len vynoril na hladinu spolu so všetkým ostatným, čo si prestal odopierať v Pre hrsť dukátov, len jeden z mnohých prejavov novej neposlušnosti, by to mohlo fungovať skôr. Lenže v Pre hrsť dukátov zaznela vyložene opačná informácia, takže dodatočné zjavenie by mohlo pôsobiť ako päsť na oko.

Na moment by som sa ešte vrátila k notárovi.

Matej by bol v istom zmysle lepším kandidátom, pretože je menej problematický. Jeho dlhoročné záletníctvo a neochota viazať sa síce nahrávajú jednému z rozšírených negatívnych stereotypov, ale zároveň zatiaľ vedľa Agáty dokazuje, že keď chce, tak vernosti schopný je. Navyše riziko odbachnutia je uňho nižšie.

Z môjho Queer Readingu sa ku koncu vlastne stáva tak trocha Anti-Queer Book Writing.

Nechcem tým však túto koncepciu ani v najmenšom zatracovať. Práve preto som vďačná za sféru osobných predstáv a fanfikcie. K Jarošovi mi to totiž z nejakého dôvodu veľmi pasuje.

Možno je to tou dualitou, tým previazaním protikladov - mučenie/liečenie, bolesť/rozkoš, smrť/život. Už chýba len potešenie z oboch podôb ľudského tela. Pretože tam všetko končí i začína. Pri koži, pod ktorou tepe horúca krv a syčí vlahý dych, pod ktorou sa vlní svalstvo napnuté na dômyselnom ráme kostí, pri obratných údoch, pri všetkej tej sile, ohybnosti a zraniteľnosti, schráni ktorá je pevnosťou, pokladom, základnou hranicou a základným nástrojom vôle, sídlom zmyslov a schopnosti prežívať (nevie, čo je láska, ale vie čo je zrýchlený tep a štípanie v očiach), pravdivá vo svojej kráse aj špinavosti, rukolapná, vrstevnatá, tajomná, premieňajúca sa pred očami, kypiaca čímsi zázračným. Nie vždy rozumie človečenstvu, nie vždy má naň trpezlivosť, stojí skôr bokom od spoločnosti, ale práca s telom je jeho doména. Len tam sa jeho a ich svety môžu pretnúť. A také pretínanie je vec závažná. Ženská aj mužská forma sa mu prihovárajú podmanivo odjakživa. Obdiv, obdiv a zvedavosť rastúce s poznaním, čo iné... Až jedného dňa zistí, že ten zvláštny trocha desivý hlad po čomsi viac je vlastne žiadostivosť. A žiada sa mu obsiahnuť, do poslednej kvapky zachytiť, ovládnuť, privlastniť si, splynúť s neviditeľným živlom poháňajúcim tú mašinériu, keď sa vnára do niečích mäkkých útrob a stíska hrdlo (akurát padnúce do dlane), cez ktoré ľudský duch uniká. Kde jedno končí a druhé začína? (Ejhľa, nechala som sa tu lyricky uniesť spôsobom, aký pri Ďurovi nehrozí...)

Lyrika stranou... V postave Bohdana je pre rôzne skupiny ľudí ľahké sa vidieť. Vrátane Queer. Kým Barbarič je balzam na dušu, v pohode sám so sebou a pripravený podoprieť, ideál spojenca aj spokojného člena menšiny, Jaroš akoby zosobňoval ťažkosti, s ktorými sa menšinový človek môže potýkať. A o niečo kontroverznejší, ale v otázke fanúšikovských predstáv a túžob nezanedbateľný faktor je aj sexualizácia. Nedá sa hovoriť o plošnom jave, skôr o ostrovoch, percentách. Každopádne, a u fiktívnych postáv predovšetkým, prítomnosť queer elementov môže u niektorých ľudí prispievať k vzrušeniu. Dívať sa? Pridať sa? Prenesene zažiť skrz účastníka? Z každého trochu? Libido si nepýta povolenie, libido sa ozýva, keď sa libidu chce.

Jedna vec je istá - bez ohľadu na dej kníh bi!Bohdan JE zaujímavý koncept. A v mojej hlave bude bývať bez platenia nájomného aj naďalej.

*Aromantizmus by ešte pripadal do úvahy. To by sa reálne dalo aj citovať z textu, pretože seržant pochybuje o svojej schopnosti cítiť lásku. Len mám taký dojem, že to asi pokrýva viac než len romantické vzťahy. Že sa cíti nesvoj aj ohľadom niečoho takého ako priateľstvo a rodina. Väzby vo všeobecnosti. Navyše je otázne, či Ďuro počul o aromantizme. Predsa len je to jeden z menej viditeľných pojmov. A fakt, že reagoval na komentár o Barbaričovi, u ktorého aromantizmus minimálne od šiestej knihy v úvahu nepripadá, naznačuje, že reč bola o sexualite.

(The amount of edits I've done...) (Also, surprised by how weird it felt to use modern and sciency sex terminology in this...)

POKOJNE MI SEM PÍŠTE SVOJE PRIPOMIENKY AJ NÁMIETKY.

Queer headcanony - I

Nádych. Výdych. Nádych. Výdych.

Dobre. Začala by som tým, že je reč o čitateľskej interpretácii, nie o autorskom zámere a textovom základe.

Jaroš dosiaľ preukazoval faktický záujem len o ženy. Voľba dlhých vlasov a absencie fúzov a brady je na danú dobu nezvyčajná (respektíve v Uhorsku by tie dlhé vlasy boli bežnejšie, práve u mladých výrastkov bez zásluh aj hladké oholenie, no on privandroval z Česka a zásluhy už tiež nazbieral). Ale za tým môže byť na tucet rôznych dôvodov a proste nič nenaznačuje, že by mal vyslovene nejaký problém s príslušnosťou k mužskej časti ľudského pokolenia. Dalo by sa hovoriť o probléme s príslušnosťou k ľudskému pokoleniu ako takému, ale to už je menej o rode (hoci do úvahy pripadá non-binary) a zároveň veľmi o tom, ako často ho za démona označujú ostatní ľudia. Je zamýšľaný ako hetero a cis.*

Autor netvrdí, že sa chystá dopísať do budúcich dielov niečo iné. Autor hovorí, že si je vedomý potenciálu, bielych miest na mape a záujmu časti čitateľskej základne o ich zaplnenie takouto víziou. A že podľa neho je tento potenciál, prípadne záujem o víziu, prípadne oboje väčší u seržanta než u notára. Nie, že je veľký sám o sebe.

Ale... Videl by to tam? Celkom??? Vospolok, viac povzbudzovania nepotrebujem. Nastal čas na...

Queer Reading - Bisexual Headcanon

V ktorom sa pozriem na scény, ktoré by sa dali práve takto interpretovať a taktiež scény, ktoré s témou súvisia trochu inak, zamyslím sa nad charakterovými oblúkmi postáv a podelím o nejaké vlastné dojmy.

Začať možno hneď prvou knihou.

Tu trojica špekuluje o jednej z obetí.

(Mŕtvy na Pekelnom vrchu, kapitola 8, strana 94-5)

Barbaričove pripomienky a úkosom vrhané pohľady by celkom nahrávali predstave, že má nejakú priamu skúsenosť. Rozhovor, ktorý viedol s Gašparom Velickým o vrodených odlišnostiach nesúvisiacich s diabolským vplyvom by tej predstave nahrával ešte viac. Že v poslednej kapitole na kapitánovu otázku, či takéto sklony má aj on, odpovedal zamietavo, mohla byť lož. Síce sa to už netýkalo vyšetrovania a trojica predpokladala, že s uzavretím prípadu sa nadobro rozídu, ale aj za týchto okolností sa málokomu chce deliť o súkromné informácie, ktoré by človeku boli obúchavané o hlavu. Dalo by sa to však uchopiť aj inak. A totiž že neklamal (ostatne aj rozprávanie prebieha štýlom, ktorý nenaznačuje, že by niečo skrýval). A že má odvahu rozprávať o tom zhovievavo, pretože jeho sa to fakt netýka. Niet uňho čo odhaliť, nemusí sa báť pritiahnuť pozornosť. Je voči tomu ľahostajný a nemá osobný dôvod na nejakú obrannú odmietavú reakciu, ani hlboko prežívané pochybnosti. Ľudia majú proste rôzne chute, je tam toho. Počas štúdií v Prahe, či neskôr sa mohol stretnúť s kadečím, možno aj u vlastných kamarátov. Preň žiadna vážna vec a upätosť iných je mu na smiech, nuž neskôr príležitostne podpichuje (vtip so zdieľaním izby v Bielom hrade, držanie za plece/gule).

Jaroš sa počas obhliadky Haranzovej mŕtvoly ozval až po notárovi. Súvislosť mu zrejme napadla až po tom, čo Barbarič predniesol svoju teóriu vychádzajúcu zo znalostí spolumešťanov. Ale ak by mu to v rámci Queer Readingu náhodou napadlo skôr... Mohol dvakrát rozmýšľať, či na to upozorňovať a riskovať nepríjemné otázky.

Kapitánove slová o osamelých vyvrheľoch iných ako všetci ostatní sú výživné sami o sebe, či už sa na ne dívame skrz šošovky Queer Readingu, alebo nie. Hej, z domu ušiel Bohdan za takých okolností, že vo výsledku akoby už príbuzných tiež nemal, s tým rozhodnutím žiadnej sa viac nedotknúť, to tak aj malo ostať a zapadnúť veľmi nevedel ani pred neúmyselným zabitím, takže bola iste radosť počúvať podozrenia o zapredávaní všetkých naokolo. A aj celkom ironické, s ohľadom na to, že on sám narukoval k obrancom, nie k dobyvateľom. Na ničom z toho nezáleží. Keď sa raz medzi ľuďmi ujme nejaký strašiak, ťažko im niečo vyhovárať, stávajú sa nezmieriteľnými. Keď sa pripojí vlastná patália, človek sa im už možno ani nediví a pripúšťa, že by na tej podozrievavosti občas niečo mohlo byť.

Máme tu aj výpoveď Gašpara Velického.

(Mŕtvy na Pekelnom vrchu, kapitola 10, strana 126-7)

Problém s Jarošom je, že toto je uňho štandard. Niekedy je to maska, inokedy pravý odraz absencie akéhokoľvek pohnutia. Môže mu byť nepríjemné, keď Gašpar hovorí, že Konrád bol zvrhlejší, pretože "nerobil rozdiel" medzi pohlaviami. Rovnako je možné, že to neberie osobne, keďže Gašpar na to nadviaže "príliš mladými obeťami". Možno je nulová reakcia snahou nedať najavo, že sa záujem o iné než len opačné pohlavie týka aj jeho. Možno sa sústredí na to, že tuná vypočúvaný stále môže byť nejako zapletený do súčasného zločinu a preto neradno poľaviť a nechať sa rozptýliť tým, že kedysi bol zločin spáchaný aj na tuná vypočúvanom. A ani to pre Jaroša nemusí byť náročné, pretože má hrošiu kožu a je zvyknutý na príšernosti. Viac z toho pre Queer Reading nenamútim. Ale môžem pripomenúť, že v Diablovi v zrkadle zaznelo, že "mladým ľuďom ubližuje nerád", lebo potom "máva pocit akoby ho ťažilo svedomie" a hoci neskôr bol opäť bez výrazu, pri výsluchu zajatého Hansa Zieglera sa mračil a všemožne snažil oddialiť zákrok a vystrašiť ho bez použitia nástrojov priamo na tele. Čo je teda dosť rozdiel oproti sklamaným reakciám na to, keď mu Stein zrušil útrpný výsluch Gašpara v Mŕtvom na Pekelnom vrchu a Sabiny s Jarmilou v Lese prízrakov.

Prejdem rovno ku knihe, ktorá je celá práve o tejto tématike.

A to ponúka pár reakcií na vyšetrované udalosti.

(Anjel v podsvetí, kapitola 4, strana 56)

Kým kapitán je pobúrený, seržant je iba prekvapený. On je celkovo utlmený v reakciách, ale dalo by sa s tým pracovať.

(Anjel vpodsvetí, kapitola 7, strana 99)

Len toľko, že zjavne o tom rozmýšľajú trochu inak. Ako som už spomínala, nič, čo by vyložene ukazovalo konkrétnym smerom, ale keď človek chce vykonštruovať alternatívny výklad, dá sa chytiť aj niečoho takého.

A taktiež reakcie na ľudí.

(Anjel v podsvetí, kapitola 5, strana 65)

Je to konzistentné s trnavským dobrodružstvom, kde sa Bohdan rozrozprával vedľa kata vyslúžilého (zároveň zaslúžilého liečiteľa). A zase v kontraste s trutnovským vyšetrovaním, kde bol Bohdan odmeranejší. Holt, Tzorn vykročil nesprávnou nohou, keď sa pýtal, či to skvostné puzdro s nástrojmi dostal Jaroš od otca. Tak či onak, tuná máme príkladnú priateľskú interakciu medzi dvoma kolegami (a priateľstvo je dôležitá vec). Neprekvapuje ma, že Bohdana zaujímalo vypočuť si, ako vyzerá akademická medicína. Navyše Šimon je slniečko. Ale pretože robím Queer Reading, poukázala by som na to, že je to prvý raz, čo ho Stein vidí usmievať sa. Na rovesníka. Celkom pekného rovesníka, so súmernou, takmer ušľachtilou tvárou a fešáckeho, ktorého by podľa Steinových slov "ženy zrejme považovali za príťažlivého nebyť poškvrny vrhanej jeho obživou". Neskôr sa mimochodom dozvieme, že sa venuje aj výrobe balzamovacích látok. Neprekvapila by ma ani profi pitevňa v chladnej pivnici. Na spoločné trávenie času v týchto a iných priestoroch majú celú jar a leto. Nie zlý materiál na shipping.

Tento úryvok je najlepší zo všetkých.

(Anjel v podsvetí, kapitola 12, strana 167)

Tak obetuješ, hej? Obávam sa, človeče, že ti to nikto nežerie. :D Dobre, je to o tom, že pri tom niekoľkoročnom odopieraní si by sa chcel aspoň pozrieť, keď už si zakázal priamu účasť. Plus adrenalín. V rámci Queer Readingu by som sa však pozastavila nad tým, že ide o predstavenie a orgie, na ktorých má dochádzať aj k už spomínanej sodomii. Stredobodom má byť mladý krásavec. Bohdana by hypoteticky mohlo lákať aj práve to. Prostitútku obšťastňujúcu zákazníka možno zazrieť kde kade, ale styk medzi ľuďmi rovnakého pohlavia nie. Nenápadne pokukovať po príťažlivých mužoch a ženách je jedna vec, môcť sa prizerať aktu, ktorý chodí po rozume ako hliadky po hradbách, no je tak veľmi protizákonný, je čosi celkom iné. Príležitosť, akú je škoda premárniť.

Tento je pre zmenu skôr pochybný, hneď poviem prečo...

(Anjel v podsvetí, kapitola 23, strana 303)

Ja naskutku neviem, čo s tou pasážou vlastne robiť. Na jednej strane je to ukážkové "nefungujem ako väčšina ľudí", pretože tento alexythimický jedinec sa potrebuje zamyslieť, aby podľa fyziologickej zmeny určil, čo vlastne prežíva. Na strane druhej... Nie som si istá, čo z toho vyvodiť. Vylučovacou metódou získané vysvetlenie Jarošovi pripadá pozoruhodné. V kontexte sledovačky, ktorá práve nabrala obrátky, lebo neznámy v kapucni vylákal potenciálnu obeť do nočných uličiek. Lovecké vzrušenie ale nie je žiadnou novinkou. Notár mu badal šelmovský lesk v očiach už pri sliedení za Haffnerom v Ohnivom znamení a aj pri stopovaní Podzemného paláca v Diablovi v zrkadle Jaroš prejavil dosť slušné zanietenie. Dávalo by mi väčší zmysel, že to preň bude zvyčajná vec. Takže aké iné vzrušenie by mu mohlo pripadať pozoruhodné? Ponúka sa, že ho zaskočilo, že by ho mohol zlatovlasý parobok vylákaný do noci priťahovať. Ale mal naň výhľad už hodnú chvíľu a práve sa chystal odchytiť si ho k výsluchu ohľadom Merlianovho dvorca pekne medzi štyrmi očami, čo mu chlapík v kapucni prekazil. Prečo by sa reakcia dostavila až po nástupe kapucniaka a tejto zmene večerného programu? Prečo nie skôr? Skoro rozmýšľam, či sa ten odstavec v texte nezatúlal a nemal byť pôvodne umiestnený ešte pred jeho zjavením. Lenže povzbudivý nie je ani fakt, že rozprávanie sa nieslo vo zvyčajnom sardonickom duchu, bez nejakého náznaku nadchnutia sledovaným objektom. Ďuro, čo mal byť ten podnet vedúci k zriedkavému zvýšeniu tepu???

K tomu jedno porovnanie naprieč niekoľkými časťami série.

(Ohnivé znamenie, kapitola 10, strana 105)

Zvyšok si obzrel bez rozpakov, ale tejto partii sa vyhýba. V podstate mám jeden vlastný nápad prečo, ale knihy zrejme majú iný.

(Lovec čertov, kapitola 7, strana 87)

Zjavne je jeden z tých, na ktorých má tento konkrétny výhľad výrazný vplyv. Niekto uprednostňuje celé balenie pred samotným pohlavným ústrojenstvom, niekomu naopak pripadá obzvlášť zaujímavé práve ono. No a on asi bude v druhej skupine.

(Krv prvorodených, kapitola 11, strana 147)

Ten studený pohľad naznačuje, že tento výhľad s ním nerobí vôbec nič, nijak neohrozuje profesionalitu.

Ale pre úplnosť musím povedať, že u ľudí jestvuje aj nerovnaký vkus - na jednom pohlaví sa páčia jedny veci, na druhom iné. Nehovoriac o miere príťažlivosti, ktorá nemusí byť rovnako intenzívna pri všetkých skupinách populácie. A potom je tu ešte jav známy ako bi-cyklovanie spočívajúci v tom, že pre niektorých je príťažlivosť kolísavá - niekoľko dní/týždňov/mesiacov viac priťahujú ženy, potom pre zmenu muži (doplňte ďalšie osobnosti podľa ľubovôle), potom trebars približne rovnako a aby toho nebolo málo, tak môže prísť aj fáza temer nulovej príťažlivosti voči komukoľvek. A s ohľadom na dobové postoje voči mužskej a ženskej nahote v kontexte trestného postupu + tri roky medzi chlapmi v armáde, jedno mohlo byť takpovdiac okukané, kým druhé nevídaný vzácny zjav. Takže nemusí nutne ísť o absolútne vyvrátenie Queer Readingu. Inak za zmienku stojí, ako často v prvých knihách pri tortúre cielil práve na túto časť tela. Autor potom ubral na podrobnostiach, takže nevieme, čo robil pri neskorších výsluchoch, ale tri zo štyroch konkrétnych zásahov boli tieto (štvrtý bol lakeť).

Za pokus o analýzu/revíziu stojí i Kremnický prípad.

Rada by som pre účely Queer Readingu navrhla, že Pávie oko, s ktorým mu to všelijako iskrilo, sa mu zapáčilo, ešte keď nevedel, že je to Eva.

(Pre hrsť dukátov, kapitola 17, strana 216)

Toto je vyložene poetický popis a obdivne znejú aj tie nasledujúce pasáže. Nie je slepý voči osobnostným kvalitám, ale s tou jeho záľubou v anatómii a fyzickej aktivite si viem predstaviť, že obratnosť a vrcholové výkony mu tiež pozoruhodne zrýchľujú tep. Navyše je blázon do výziev a to, ako ho Eva povodila po kremnických uličkách, naň urobilo dojem.

V tej istej kapitole je však aj asi najsilnejší argument proti Queer Readingu.

(Pre hrsť dukátov, kapitola 17, strana 215)

Rok a sedem mesiacov mínus tých niekoľko týždňov, čo potreboval na zotavenie z operácie, tak či tak dosť času na to, aby pri dobiehaní zameškaného a zabúdaní na kapitánovu dcéru vyskúšal aj niečo iné, ak by o to mal záujem. Iste, takýchto príležitostí muselo byť výrazne pomenej a on by navyše pri mužoch mohol byť vyberavejší než pri ženách. Ale takéto okecávanie je ešte tenší ľad než všetko doterajšie. A vlastne je to argument aj proti prípadnému neskoršiemu pridávaniu takýchto dobrodružstiev. Šikovný spisovateľ zvládne kadečo, záleží ako sa to podá, ako to zapadne do zvyšku knihy... Nie je to vyložene nerealizovateľné. Ale je tu riziko, že to bude pôsobiť umelo, že by to prišlo príliš neskoro na to, aby sa to javilo ako prirodzená súčasť charakteru. Nie že by to o sebe ľudia niekedy nezisťovali až neskôr, hlavne keď žijú v prostredí, ktoré takéto javy potláča. Ale on bol práve na výprave za sebapoznávaním, odhadzujúc staré zábrany a záväzky, usporadúvajúc si myšlienky. Na konci Pre hrsť dukátov Steinovi hovorí, že sa stal sebou a ničím iným. Najideálnejšia príležitosť na odhalenie niečoho takého ako pestrejšia orientácia bola práve v tejto knihe a on práveže spomína opak, takže to podkopáva hypotetické budúce príležitosti.

POKRAČOVANIE V ĎALŠOM PRÍSPEVKU

Hernajs, Tumblr, prečo nemôžem poslednú vec ani reblognúť, ani nahodiť pokračovanie samostatne?! Jak "error processing your post"?!

Ty ale vieš čo...

Pokiaľ je Braavos odvodený od talianskeho kupeckého mestského štátu, tuším niekde zazneli Benátky s tými ich kanálmi priamo v meste a vyspelým bankovníctvom, tak možno by sa dalo nájsť aj Nizozemsko.

A ja navrhujem Pentos.

Je položený južnejšie než kvázi-Benátsky Braavos a aj pôsobí ako o niečo teplejšie čo by na polohu Nizozemska oproti severnému Taliansku až tak nesedelo. Ale chladný Lorath by som Nizozemsku nepriradzovala, pretože povesť chudobného zapadákova, lov tuleňov a veľrýb a divné labyrinty sú predsa len príliš o inom.

Čo je na Pentose zaujímavé, je jeho zriadenie - majú síce oficiálne voleného vládcu, ale je to skôr reprezentatívna funkcia a reálne chod mesta riadi spolok magistrov. To znie trochu ako post-revolučné Nizozemsko so staten-generaal. Je fakt, že ho tvorilo niekoľko provincií a nie jedno mesto, ale povedzme, že Hágsky senát je niečo ako mestská rada. Ešte zaujímavejší je Damoklov meč visiaci nad hrdlom každého Pentoského vladára, pretože jeho reprezentácia síce spočíva hlavne v účasti na slávnostiach, ale ak sa Pentos dostane do krízy, napríklad kvôli neúrode, prehranej vojne, alebo inej pohrome, štandardný postup je rituálne ho popraviť a zvoliť si nového.

Nepripomína ti to niečo?

Mne totiž osud bratov de Vittovcov. Johann de Witt sa stal Veľkým penzionárom, respektíve hlavou najvýznamnejšej z provincií (Holandskej) a teda prvým medzi seberovnými. S podporou brata zastávajúceho iné vládne funkcie bol najmocnejším mužom Nizozemska. V zuboch ho mala frakcia Oranžistov, ktorí okrem toho, že stáli za dedičom najmocnejšieho miestneho rodu zvoleným rovno niekoľkými provinciami za stadtholdera - splnomocnenca už neexistujúceho feudálneho pána (do revolúcie ním boli Habsburgovci, ale po odtrhnutí titul zostal natrvalo uprázdnený), mali navyše trochu iné predstavy o štátnom zriadení (stredná trieda hľadajúca vysokopostaveného ochrancu proti vyššej triede veľkopodnikateľov a patricijov). Takže keď počas vojny s Anglickým kráľovstvom a rastúcim tlakom zo susedného Francúzska aj nemeckých kniežactiev došlo k menšej kríze a ľudia sa obávali úplnej porážky, Oranžisti veľmi ľahko nahuckali mestské davy, aby sa na de Wittovcov označených za zradcov vrhli a priamo na ulici ich roztrhali na kusy. Viliam III Oranžský sa následne dočkal povýšenia.

Spomínaš obchodnú spoločnosť a to mi pripomína, že Pentosania síce majú otroctvo zrušené, ale reálne mnohí obchodníci neoficiálne otrokov využívajú a aj s nimi obchodujú napriek braavoskému zákazu. Podobný rozpor medzi oficiálnou doktrínou a praxou existoval aj v Nizozemsku. A boli to práve Nizozemci, kto v severoamerických kolóniách odštartoval otrokárstvo postavené na afrických zajatcoch.

Podobnosť by sa dala hľadať aj v prítomnosti viacerých nábožentiev, keďže práve do Nizozemska odchádzali mnohí Angličania nespokojní s vývojom tamojšej náboženskej situácie aj rôzne kontinentálne minoritné vierovyznania.

No a napríklad jedna osoba na reddite vidí nizozemský Amsterdam práve v Braavose a teda musím povedať že tradícia vyšších tried nosiť čierne oblečenie sa veľmi ponáša na nizozemskú kalvínsku drahú zbožnú čerň (ďalší v komentároch popisuje aj podobnosti s vývojom Atén) - https://www.reddit.com/r/asoiaf/comments/22a2gv/no_spoilers_my_thoughts_on_braavos/

Takže myslím, že v istom zmysle Západoindická obchodná spoločnosť by tam mohla byť. Samozrejme pod iným menom.

Akože nie je o čom. :D

Vek - By som touto dobou mala byť už ďalej, než som.

Hudobný vkus - Tak rôzne. Od soundtrackov a iných inštrumentálov, cez melodickejší metal, k rocku, folku a čo-ja-viem-čo-je-to-za-žáner. Aj pop veci sa u mňa vyskytnú, aj tancujúca huslistka. Špeciálna zmienka patrí Wii Music.

Obľúbený aspekt vesmíru - Keď sa ráno zobudím a všade je ticho a modré šero.

Zámená - Ja, moje, mnou, mne, mňa.

Štítkujem - @biksarddedrak @carostrelec @know-ill-keep-moving @minetteskvareninova @reshiiii

věk: konečně se mi podařil oukej kuřecí vývar hudební vkus: zapnutá pračka padající ze schodů, zatímco někdo ve sklepě hraje na harfu elegii oblíbený aspekt vesmíru: takový to když štěněcí bříško ale ještě mu prosvítá kůže protože nemá zatim dost chlupů zájmena: ajaj/aj

štítkuju (se všemi privilegii dobrovolné participace a přidejte se klidně bez oštítkování) @rumcajs-kin, @zraloci-cpr, @framestreetnightingale ♥