Kapitn Stein A Notr Barbari - Tumblr Posts
Milosrdenstvo sa hodí hlavne na jeho obojručné stínadlo, keďže najrýchlejšia a najmenej potupná smrť. Ale on potom "rárohu" odložil a dorážal ľudí kadečím, takže hypoteticky by sa dalo aj na tesák aj na dýku. Ozaj... Nie je to náhodou misericordka, teda oficiálne milosrdka (milosMrTka)? Ja som tesák raz pomenovala "Zubatá". A známa zas "rárohu" pomenovala "Ťažká odplata".
“kill them with kindness” wrong. ceaseless watcher gaze your eyes upon this wretched thing👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️
Má to ťažké, ten náš notár...
A mne sa do cesty priplietla ešte takáto s anjelom! :D Zo zbierky vo Frýdlantskom zámku.
Bone and pearl mounted wheel-lock tschinke, Silesia, 17th century
from Czerny's International Auction House
Magdaléna: Usmíváš se. Co se přihodilo?
Joachim Stein: Copak se nemohu usmívat jen tak?
Bohdan Jaroš: Notář před chvíli zakopl a spadnul ze schodů.
[Po tom, čo Barbarič odhalí pred grófkou Pálffyovou, že Ferrari nadbiehal Verone]
Katarína Pálffyová: Možno ťa to šokuje, ale ľudia väčšinou nemajú radosť, keď im niekto klame.
Giuseppe Ferrari: Nesprávne. Ľudia nemajú radosť, keď zistia, že im niekto klamal. Pretože lož je skvelý príbeh, ktorý niekto pokazil pravdou.
Trutnovský kolorit
Existuje taká knižočka, volá sa Tajemná magie středověku, kouzla a rituály starých cechů a napísali ju Aleš Česal a Roman Herzinger.
No a jedna kapitola je venovaná aj katovskému remeslu. Človek sa tam napríklad dočíta aj to, že...
...takže tohto týpka...
...si Ďuro z prstu nevycucal.
Klobúk dole, človeče, klobúk dole. (Les prízrakov, kapitola 5, strana 60)
Fanfiction
Someone felt dire need to have captain take care of that pale scrawny stray and came up with some situation.
Áno, aj traja tajtrlíci sa s tým potýkali... (Anjel v podsvetí, kapitola 13, strana 176)
Haluz je, že toto isté je aj v angličtine so slovami "cock" a "rooster". A u nás to schytali aj vtáci ako takí, ale zachovali si primárne pôvodný význam. Čo to len je s tými operencami? :D Ďalšie podarené miesta...
Proč jsem se musela dozvědět o existenci Kokotských rybníků ve tři čtvrtě na jednu ráno když jsem otevřela instagram story mojí sestry
Notár Matej Barbarič zo série Kapitán Stein a notár Barbarič. Povestná navoňaná vreckovka a niečo alkoholické po ruke samozrejme nesmú chýbať. Autor - Martina Agama Zrostlíková
Eva Burianová, kremnická meštianka z série Kapitán Stein a notár Barbarič. Autor - Izvin
And sometimes they might be able to tell the difference, but...
A) That does not make unease and tension go away and so they insist on distance.
B) They don't have a smoking clue how to receive it.
Maybe it leaves them numb and at loss of reciprocal response. Maybe it goes further and something in them rises irrate and defensive, like a nausea cramping your stomach when you, a lactose intolerant, drink a bit of milk.
The very care and gentleness seem revolting, puts them on spot and unbalances. It is wrong to accept, or they're gonna ruin it at some point, they will have to bend backwards and it will chafe, it doesn't make sense, or thousand other things. They are unlikable, undeserving, dangerous, let-downs, deceivers, also not interested in getting indebted and tied up in expectations. To them this affectionate offer is more of a demand or annoyance. Beside being callous and indifferent by nature (yes, that exists), this reaction, especially distress, can be result of distant to neglectful or alternatively too intrusive upbringing. Of having to self-sooth and/or being always the bad one. Parents and kids too different from each other. Or too similar. And possibly too haragued by external circumstances, possibly being in some funk. Avoidant attachment style, but more extreme version. Maybe waaay more extreme version. Shelter dogs give fearful-avoidant vibe which is wack to deal with by the way. And this is more stable, but might be approaching the tresshold of f-a.
And someone might grow up in such a household and still become a fairly open affectionate individual (there are genes, other close relationships, out-of-home environment, one's status/place in the world, strong formative experiences, later finding really compatible company...). And someone else might become really closed off. Combination with brain wiring and biochemistry of not average variety can spice things up too.
And some might crave it deep down, but the push-pull between reawakend yearning and deep-entrenched protective counter-reaction is akin to very seams of one's self being ripped apart.
And some others might be divorced from it to the point of permanent aloof state. They are as good as feral. Not rabid (at least not neccessarily). But feral all the same.
i love when characters get angry when they're frightened. shelter dog characters. i love when they bite, not able to tell the difference between a hand that feeds and a hand that strikes. there is no difference. a hand is a hand is a fist. i love characters that are deemed unadoptable. unlovable.
and i love when someone loves them. i love when someone sits with them, patient. they don't flinch at the snarling and snapping. they're not trying to fix it—there's nothing to be fixed. this is you, all of you, and ill wait. because one day, one day you'll take the treat. go on, draw my blood. spit and curse and rage. you're safe with me. one day, you'll feel safe with me.
A aby som to zakotvila v texte...
(Krv prvorodených, kapitola 15, strana 208)
Niečo mi hovorí, že to "vždy som tušil" sa aj prejavovalo dávno predtým, než Bohdan zdrhol k armáde. Že ak aj to o posadnutí démonom zaznelo nahlas až toho dňa v Daliborke, náznaky podozrenia viseli v ovzduší ako pach rozkladu po celú dobu. A Bohdan počul nevyslovené, vyrastal s tým, že nielen, že celý ich dom je na cti znížený, ale on sám je čiernou ovcou ešte aj na takom mieste. Že otec v ňom vidí to, čo v kriminálnikoch, ktorým pri dotieravom výsluchu mliaždia prsty, pred hučiacim pohŕdavým davom trhajú kusy tela a lámu kosti. A potom sa toto podozrenie v noc jeho úteku zjavne potvrdilo.
Čo za dieťa Bohdan bol a presné pomery života v katovni poznajú len Jarošovci a možno tamojšia čeľaď.
Stein vie len toľko, že Bohdan neznáša cudzie dotyky, je poctivý pobočník, no nesie si so sebou temnú minulosť a jeho otec, ktorý o svojom synovi verejne vyslovil niečo takéto, sa ho na konci pražského prípadu definitívne zriekol. To považuje za natoľko vážnu vec, aby notárovi oznámil, že aj napriek morovej nákaze ostávajú v Prahe, kým sa Bohdan nevylieči, pretože sú jeho jedinou rodinou (Krv prvorodených, strana 261). Niečo, čo považuje za posvätné (Krv prvorodených, strana 57).
Stein má zopár vlastných zaujímavých skúseností.
(Anjel v podsvetí, kapitola 14, strana 183-4)
Okrem toho, že aj Václav Jaroš sa po smrti manželky odmietal oženiť, až kým nestretol Markétu (Krv prvorodených, strana 221)... Máme tu ďalšieho strohého prísneho otca. Stein tiež z domu odišiel a pridal sa k armáde, akurát menej dramaticky - kvôli žene, ktorá ho nechala pre jeho vlastného brata (Anjel v podsvetí, strana 145) a nie pre neúmyselné zabitie. Odvtedy sa s príbuznými stretol len pár krát. Rodná rodina bola trochu bezútešná (Anjel v podsvetí, strana 144). Tá, ktorú si on sám založil s Magdalénou (a náramne by ma zaujímalo, ako sa zoznámili) je podstatne harmonickejšia. A potom ju trocha rozšíril, keď vyhlásil, že pri pohľade na Bohdana má tak trocha pocit, akoby sa díval na syna (Les prízrakov, strana 186).
Myslím, že sa v ňom trocha vidí. Že mu chce dať to, čo sám tak celkom nemal. Že sa rozhodol byť tým, kto trpezlivo sedí vedľa vrčiaceho hafana z útulku. Chce ho nejako meniť? Záleží mu na istých štandardoch, no snaží sa mať pochopenie a vedľa notára a teraz už seržanta sa aj stal o niečo pružnejšie zmýšľajúcim človekom.
Ale Bohdan má na to trochu iný názor. Cue ťahanice v Kremnici.
i love when characters get angry when they're frightened. shelter dog characters. i love when they bite, not able to tell the difference between a hand that feeds and a hand that strikes. there is no difference. a hand is a hand is a fist. i love characters that are deemed unadoptable. unlovable.
and i love when someone loves them. i love when someone sits with them, patient. they don't flinch at the snarling and snapping. they're not trying to fix it—there's nothing to be fixed. this is you, all of you, and ill wait. because one day, one day you'll take the treat. go on, draw my blood. spit and curse and rage. you're safe with me. one day, you'll feel safe with me.
Barbarič: Mám v sebe 80% vyčerpania, 10% sarkazmu a 20% “Je mi to fuk”.
Richtár Bohn: Ale to je dohromady 110%.
Barbarič: Mojim 20% je to fuk.
Žofia Velická: A čo spravíme, keď nám život nadelí citróny?
Marina Perešinová: Limonádu?
Žofia Velická: Nie. Expresne mu ich vrátime s odkazom, že to nie je náš problém a svoje somariny si má riešiť sám.
Obálkovie
Možno sa aj sem donieslo, že SteinoBarbaričovky budú mať nové obálky. Táto je pre prvý diel - Mŕtvy na Pekelnom vrchu.
Dojmy z vyšetrovateľskej trojky? (Komentovanie nie je zákazané, ba naopak, vítané)
"Ruku opierať" :D Vieš čo, u neho by ma neprekvapilo ani to opieranie ruky. :D Pred Steinom sa odvoláva na toledskú oceľ a eleganciu zbrane, čiže po nej mohol siahnuť čisto preto, že je štýlová. Lepšie sa s ňou vykračuje po meste vo vtedajších módnych handrách. Že ale obhajuje svoju schopnosť narábať s rapierom práve Federfechtským štúdiom, zaujímavé je. Feder by so sebou nenosil tak či tak, keďže šlo o cvičnú zbraň a mala špičku upravenú tak, aby zamedzila vážnym zraneniam. Hmotnosťou, ťažiskom a rukoväťou mal zodpovedať klasickým mečom. Od tých sa už však pri dueloch upúšťalo v prospech rapierov. Nemecká šermiarska škola (okrem obojručných aj tesáky, drevce, dýky, palice, puklicové štíty) ako taká bola postupne vytláčaná tou talianskou (po pôvodnom širšom zábere začiatkom 17 storočia zúženie na rapier). Po tridsaťročnej vojne prakticky skončila pod drnom. Rapier bol totiž nielen švihácky, ale aj praktický a doboví odborníci píšu, že vďaka jeho rýchlosti sa ním možno ubrániť aj strelcovi. Barbarič by mohol zapadať práve do tohto prechodného obdobia. Možno Ďuro len pozrel, kto v Prahe operoval a neriešil, čo sa vlastne učilo. Možno ilustroval práve tento prechod. A možno šlo o to, že si v celej tej napoly potaliančenej Rudolfínskej Prahe Matej vybral práve Federfechterov, pretože podľa ich erbu a niektorých dobových komentárov sa možno domnievať, že šlo o klub šermujúcich pisárov. Mladý študentík práva zakladajúci si na kultivovanosti a nie hrubej sile sa v tom mohol vidieť. A možno iba mali dohodu s univerzitou a/alebo dobré ceny.
My collection of swords, from a few years back, I think 2021? A swordtember collection.
Joachim Stein, rytier zo Striebornej skaly známy aj ako Odyseus z Dótisu aj so svojou puškou tešínkou, ktorá nesmie chýbať. Autor - Martina "Agama" Zrostlíková
Tak... S textom jeho vzhľad v rozpore nie je. "úzka tvár, ktorej bledosť ešte zvýrazňovali čierne vlasy po plecia" (Mŕtvy na Pekelnom vrchu, kapitola 2, strana 18) "V štíhlom tele sa skrývala nečakaná sila." (Mŕtvy na pekelnom vrchu, kapitola 18, strana 228) Je to obálka k prvej knihe, ale pomôžem si ešte jedným popisom z druhého dielu. "Václav Jaroš vyzeral celkom inak, ako šľachtic či vážený mešťan. Ostro rezaná tvár, prenikavé oči, upravené fúzy, špicatá prešedivená briadka. Postava štíhla, priam šľachovitá, výškou ani celkovou Robustnosťou sa nemohla rovnať Steinovi." (Krv prvorodených, kapitola 4, strana 57) Uberte z popisu Bohdanovho otca nejaké to desaťročie a máte obstojného twinka. Samozrejme, obgeneračná dedičnosť a genetický materiál od matky to mohol posunúť inam, ale každopádne je viac než slušná šanca, že podedil takýto nejaký vzhľad. Mohla by z neho väčšmi ísť hrôza? Možno. Lenže ťažko takto so zopár pixelmi. Ale čo s textom v rozpore je, je tá absencia tesáku so strašidelne zahnutou čepeľou, ktorá Bararičovi pripomínala pohanský obetný nôž, a neslávne známej obojručnej rárohy bez ozdôb. Tá dýka na boku síce do arzenálu patrí tiež, ale rozhodne si ju nemožno zameniť s ani jednou z vyššie zmienenej výzbroje. To ma aj trochu škrie. A kým pozlatený kutáč svoj priestor dostal, po tešínke ani vidu ani slychu.
Ešte by sa dalo obúvať do odevov, že nie sú dobové, ale tak minimálne zachytávajú charakter - Stein JE ako šerif z divokého západu, hoci je to rytier z osmanských vojen. Barbarič JE ten s okružím a najvyštafírovanejší, hoci taliansky dublet a meštianske črievice z konca 16. storočia nevyzerali ako mušketierska paráda so širokými rukávmi a jazdeckými čižmami z 30-ročnej vojny. Jaroša ani neviem zaradiť, lebo to vyzerá na niečo medzi kamizolou a wamsom prekryté niečím kabátikovitým, ale JE tak trochu ako havran, takže to má výpovednú hodnotu. A všetci traja sa od seba nejak líšia.
oni z Jaroša spravili twinka??? 😭
Pre tých, ktorých traumatizovala oficiálna obálková ilustrácia... :D Jeden drsný Jaroš v ukážkových širokých bohaviciach, úzkorukávovom dublete s jerkin vestou, mečiskom, tesákom a torbou, v ktorej skrýva puzdro s nástrojmi. Nie som si úplne istá uhlom z ktorého vidíme tvár v kombinácii s tým, koľko vidíme z temena jeho hlavy a som toho názoru, že chudý mladík by mal mať trochu menšie telo v pomere k hlave, ale rozhodne to má niečo do seba a pôsobí vcelku odstrašujúco a apaticky.
Autor - Martin "Cuco" Luciak