Vek - By Som Touto Dobou Mala By U Alej, Ne Som.

Vek - By som touto dobou mala byť už ďalej, než som.

Hudobný vkus - Tak rôzne. Od soundtrackov a iných inštrumentálov, cez melodickejší metal, k rocku, folku a čo-ja-viem-čo-je-to-za-žáner. Aj pop veci sa u mňa vyskytnú, aj tancujúca huslistka. Špeciálna zmienka patrí Wii Music.

Obľúbený aspekt vesmíru - Keď sa ráno zobudím a všade je ticho a modré šero.

Zámená - Ja, moje, mnou, mne, mňa.

Štítkujem - @biksarddedrak @carostrelec @know-ill-keep-moving @minetteskvareninova @reshiiii

věk: konečně se mi podařil oukej kuřecí vývar hudební vkus: zapnutá pračka padající ze schodů, zatímco někdo ve sklepě hraje na harfu elegii oblíbený aspekt vesmíru: takový to když štěněcí bříško ale ještě mu prosvítá kůže protože nemá zatim dost chlupů zájmena: ajaj/aj

štítkuju (se všemi privilegii dobrovolné participace a přidejte se klidně bez oštítkování) @rumcajs-kin, @zraloci-cpr, @framestreetnightingale ♥

Nepáči sa ti, že kopírujem celý text s odstavcami a všetkým z Wordu? To sa ti nepáči?! Si to strč tam kam slnko nesvieti, Tumblr!

Hernajs, Tumblr, prečo nemôžem poslednú vec ani reblognúť, ani nahodiť pokračovanie samostatne?! Jak "error processing your post"?!

Ty ale vieš čo...

Pokiaľ je Braavos odvodený od talianskeho kupeckého mestského štátu, tuším niekde zazneli Benátky s tými ich kanálmi priamo v meste a vyspelým bankovníctvom, tak možno by sa dalo nájsť aj Nizozemsko.

A ja navrhujem Pentos.

Je položený južnejšie než kvázi-Benátsky Braavos a aj pôsobí ako o niečo teplejšie čo by na polohu Nizozemska oproti severnému Taliansku až tak nesedelo. Ale chladný Lorath by som Nizozemsku nepriradzovala, pretože povesť chudobného zapadákova, lov tuleňov a veľrýb a divné labyrinty sú predsa len príliš o inom.

Čo je na Pentose zaujímavé, je jeho zriadenie - majú síce oficiálne voleného vládcu, ale je to skôr reprezentatívna funkcia a reálne chod mesta riadi spolok magistrov. To znie trochu ako post-revolučné Nizozemsko so staten-generaal. Je fakt, že ho tvorilo niekoľko provincií a nie jedno mesto, ale povedzme, že Hágsky senát je niečo ako mestská rada. Ešte zaujímavejší je Damoklov meč visiaci nad hrdlom každého Pentoského vladára, pretože jeho reprezentácia síce spočíva hlavne v účasti na slávnostiach, ale ak sa Pentos dostane do krízy, napríklad kvôli neúrode, prehranej vojne, alebo inej pohrome, štandardný postup je rituálne ho popraviť a zvoliť si nového.

Nepripomína ti to niečo?

Mne totiž osud bratov de Vittovcov. Johann de Witt sa stal Veľkým penzionárom, respektíve hlavou najvýznamnejšej z provincií (Holandskej) a teda prvým medzi seberovnými. S podporou brata zastávajúceho iné vládne funkcie bol najmocnejším mužom Nizozemska. V zuboch ho mala frakcia Oranžistov, ktorí okrem toho, že stáli za dedičom najmocnejšieho miestneho rodu zvoleným rovno niekoľkými provinciami za stadtholdera - splnomocnenca už neexistujúceho feudálneho pána (do revolúcie ním boli Habsburgovci, ale po odtrhnutí titul zostal natrvalo uprázdnený), mali navyše trochu iné predstavy o štátnom zriadení (stredná trieda hľadajúca vysokopostaveného ochrancu proti vyššej triede veľkopodnikateľov a patricijov). Takže keď počas vojny s Anglickým kráľovstvom a rastúcim tlakom zo susedného Francúzska aj nemeckých kniežactiev došlo k menšej kríze a ľudia sa obávali úplnej porážky, Oranžisti veľmi ľahko nahuckali mestské davy, aby sa na de Wittovcov označených za zradcov vrhli a priamo na ulici ich roztrhali na kusy. Viliam III Oranžský sa následne dočkal povýšenia.

Spomínaš obchodnú spoločnosť a to mi pripomína, že Pentosania síce majú otroctvo zrušené, ale reálne mnohí obchodníci neoficiálne otrokov využívajú a aj s nimi obchodujú napriek braavoskému zákazu. Podobný rozpor medzi oficiálnou doktrínou a praxou existoval aj v Nizozemsku. A boli to práve Nizozemci, kto v severoamerických kolóniách odštartoval otrokárstvo postavené na afrických zajatcoch.

Podobnosť by sa dala hľadať aj v prítomnosti viacerých nábožentiev, keďže práve do Nizozemska odchádzali mnohí Angličania nespokojní s vývojom tamojšej náboženskej situácie aj rôzne kontinentálne minoritné vierovyznania.

No a napríklad jedna osoba na reddite vidí nizozemský Amsterdam práve v Braavose a teda musím povedať že tradícia vyšších tried nosiť čierne oblečenie sa veľmi ponáša na nizozemskú kalvínsku drahú zbožnú čerň (ďalší v komentároch popisuje aj podobnosti s vývojom Atén) - https://www.reddit.com/r/asoiaf/comments/22a2gv/no_spoilers_my_thoughts_on_braavos/

Takže myslím, že v istom zmysle Západoindická obchodná spoločnosť by tam mohla byť. Samozrejme pod iným menom.

Akože nie je o čom. :D

Queer headcanony - I

Nádych. Výdych. Nádych. Výdych.

Dobre. Začala by som tým, že je reč o čitateľskej interpretácii, nie o autorskom zámere a textovom základe.

Jaroš dosiaľ preukazoval faktický záujem len o ženy. Voľba dlhých vlasov a absencie fúzov a brady je na danú dobu nezvyčajná (respektíve v Uhorsku by tie dlhé vlasy boli bežnejšie, práve u mladých výrastkov bez zásluh aj hladké oholenie, no on privandroval z Česka a zásluhy už tiež nazbieral). Ale za tým môže byť na tucet rôznych dôvodov a proste nič nenaznačuje, že by mal vyslovene nejaký problém s príslušnosťou k mužskej časti ľudského pokolenia. Dalo by sa hovoriť o probléme s príslušnosťou k ľudskému pokoleniu ako takému, ale to už je menej o rode (hoci do úvahy pripadá non-binary) a zároveň veľmi o tom, ako často ho za démona označujú ostatní ľudia. Je zamýšľaný ako hetero a cis.*

Autor netvrdí, že sa chystá dopísať do budúcich dielov niečo iné. Autor hovorí, že si je vedomý potenciálu, bielych miest na mape a záujmu časti čitateľskej základne o ich zaplnenie takouto víziou. A že podľa neho je tento potenciál, prípadne záujem o víziu, prípadne oboje väčší u seržanta než u notára. Nie, že je veľký sám o sebe.

Ale... Videl by to tam? Celkom??? Vospolok, viac povzbudzovania nepotrebujem. Nastal čas na...

Queer Reading - Bisexual Headcanon

V ktorom sa pozriem na scény, ktoré by sa dali práve takto interpretovať a taktiež scény, ktoré s témou súvisia trochu inak, zamyslím sa nad charakterovými oblúkmi postáv a podelím o nejaké vlastné dojmy.

Začať možno hneď prvou knihou.

Tu trojica špekuluje o jednej z obetí.

(Mŕtvy na Pekelnom vrchu, kapitola 8, strana 94-5)

Barbaričove pripomienky a úkosom vrhané pohľady by celkom nahrávali predstave, že má nejakú priamu skúsenosť. Rozhovor, ktorý viedol s Gašparom Velickým o vrodených odlišnostiach nesúvisiacich s diabolským vplyvom by tej predstave nahrával ešte viac. Že v poslednej kapitole na kapitánovu otázku, či takéto sklony má aj on, odpovedal zamietavo, mohla byť lož. Síce sa to už netýkalo vyšetrovania a trojica predpokladala, že s uzavretím prípadu sa nadobro rozídu, ale aj za týchto okolností sa málokomu chce deliť o súkromné informácie, ktoré by človeku boli obúchavané o hlavu. Dalo by sa to však uchopiť aj inak. A totiž že neklamal (ostatne aj rozprávanie prebieha štýlom, ktorý nenaznačuje, že by niečo skrýval). A že má odvahu rozprávať o tom zhovievavo, pretože jeho sa to fakt netýka. Niet uňho čo odhaliť, nemusí sa báť pritiahnuť pozornosť. Je voči tomu ľahostajný a nemá osobný dôvod na nejakú obrannú odmietavú reakciu, ani hlboko prežívané pochybnosti. Ľudia majú proste rôzne chute, je tam toho. Počas štúdií v Prahe, či neskôr sa mohol stretnúť s kadečím, možno aj u vlastných kamarátov. Preň žiadna vážna vec a upätosť iných je mu na smiech, nuž neskôr príležitostne podpichuje (vtip so zdieľaním izby v Bielom hrade, držanie za plece/gule).

Jaroš sa počas obhliadky Haranzovej mŕtvoly ozval až po notárovi. Súvislosť mu zrejme napadla až po tom, čo Barbarič predniesol svoju teóriu vychádzajúcu zo znalostí spolumešťanov. Ale ak by mu to v rámci Queer Readingu náhodou napadlo skôr... Mohol dvakrát rozmýšľať, či na to upozorňovať a riskovať nepríjemné otázky.

Kapitánove slová o osamelých vyvrheľoch iných ako všetci ostatní sú výživné sami o sebe, či už sa na ne dívame skrz šošovky Queer Readingu, alebo nie. Hej, z domu ušiel Bohdan za takých okolností, že vo výsledku akoby už príbuzných tiež nemal, s tým rozhodnutím žiadnej sa viac nedotknúť, to tak aj malo ostať a zapadnúť veľmi nevedel ani pred neúmyselným zabitím, takže bola iste radosť počúvať podozrenia o zapredávaní všetkých naokolo. A aj celkom ironické, s ohľadom na to, že on sám narukoval k obrancom, nie k dobyvateľom. Na ničom z toho nezáleží. Keď sa raz medzi ľuďmi ujme nejaký strašiak, ťažko im niečo vyhovárať, stávajú sa nezmieriteľnými. Keď sa pripojí vlastná patália, človek sa im už možno ani nediví a pripúšťa, že by na tej podozrievavosti občas niečo mohlo byť.

Máme tu aj výpoveď Gašpara Velického.

(Mŕtvy na Pekelnom vrchu, kapitola 10, strana 126-7)

Problém s Jarošom je, že toto je uňho štandard. Niekedy je to maska, inokedy pravý odraz absencie akéhokoľvek pohnutia. Môže mu byť nepríjemné, keď Gašpar hovorí, že Konrád bol zvrhlejší, pretože "nerobil rozdiel" medzi pohlaviami. Rovnako je možné, že to neberie osobne, keďže Gašpar na to nadviaže "príliš mladými obeťami". Možno je nulová reakcia snahou nedať najavo, že sa záujem o iné než len opačné pohlavie týka aj jeho. Možno sa sústredí na to, že tuná vypočúvaný stále môže byť nejako zapletený do súčasného zločinu a preto neradno poľaviť a nechať sa rozptýliť tým, že kedysi bol zločin spáchaný aj na tuná vypočúvanom. A ani to pre Jaroša nemusí byť náročné, pretože má hrošiu kožu a je zvyknutý na príšernosti. Viac z toho pre Queer Reading nenamútim. Ale môžem pripomenúť, že v Diablovi v zrkadle zaznelo, že "mladým ľuďom ubližuje nerád", lebo potom "máva pocit akoby ho ťažilo svedomie" a hoci neskôr bol opäť bez výrazu, pri výsluchu zajatého Hansa Zieglera sa mračil a všemožne snažil oddialiť zákrok a vystrašiť ho bez použitia nástrojov priamo na tele. Čo je teda dosť rozdiel oproti sklamaným reakciám na to, keď mu Stein zrušil útrpný výsluch Gašpara v Mŕtvom na Pekelnom vrchu a Sabiny s Jarmilou v Lese prízrakov.

Prejdem rovno ku knihe, ktorá je celá práve o tejto tématike.

A to ponúka pár reakcií na vyšetrované udalosti.

(Anjel v podsvetí, kapitola 4, strana 56)

Kým kapitán je pobúrený, seržant je iba prekvapený. On je celkovo utlmený v reakciách, ale dalo by sa s tým pracovať.

(Anjel vpodsvetí, kapitola 7, strana 99)

Len toľko, že zjavne o tom rozmýšľajú trochu inak. Ako som už spomínala, nič, čo by vyložene ukazovalo konkrétnym smerom, ale keď človek chce vykonštruovať alternatívny výklad, dá sa chytiť aj niečoho takého.

A taktiež reakcie na ľudí.

(Anjel v podsvetí, kapitola 5, strana 65)

Je to konzistentné s trnavským dobrodružstvom, kde sa Bohdan rozrozprával vedľa kata vyslúžilého (zároveň zaslúžilého liečiteľa). A zase v kontraste s trutnovským vyšetrovaním, kde bol Bohdan odmeranejší. Holt, Tzorn vykročil nesprávnou nohou, keď sa pýtal, či to skvostné puzdro s nástrojmi dostal Jaroš od otca. Tak či onak, tuná máme príkladnú priateľskú interakciu medzi dvoma kolegami (a priateľstvo je dôležitá vec). Neprekvapuje ma, že Bohdana zaujímalo vypočuť si, ako vyzerá akademická medicína. Navyše Šimon je slniečko. Ale pretože robím Queer Reading, poukázala by som na to, že je to prvý raz, čo ho Stein vidí usmievať sa. Na rovesníka. Celkom pekného rovesníka, so súmernou, takmer ušľachtilou tvárou a fešáckeho, ktorého by podľa Steinových slov "ženy zrejme považovali za príťažlivého nebyť poškvrny vrhanej jeho obživou". Neskôr sa mimochodom dozvieme, že sa venuje aj výrobe balzamovacích látok. Neprekvapila by ma ani profi pitevňa v chladnej pivnici. Na spoločné trávenie času v týchto a iných priestoroch majú celú jar a leto. Nie zlý materiál na shipping.

Tento úryvok je najlepší zo všetkých.

(Anjel v podsvetí, kapitola 12, strana 167)

Tak obetuješ, hej? Obávam sa, človeče, že ti to nikto nežerie. :D Dobre, je to o tom, že pri tom niekoľkoročnom odopieraní si by sa chcel aspoň pozrieť, keď už si zakázal priamu účasť. Plus adrenalín. V rámci Queer Readingu by som sa však pozastavila nad tým, že ide o predstavenie a orgie, na ktorých má dochádzať aj k už spomínanej sodomii. Stredobodom má byť mladý krásavec. Bohdana by hypoteticky mohlo lákať aj práve to. Prostitútku obšťastňujúcu zákazníka možno zazrieť kde kade, ale styk medzi ľuďmi rovnakého pohlavia nie. Nenápadne pokukovať po príťažlivých mužoch a ženách je jedna vec, môcť sa prizerať aktu, ktorý chodí po rozume ako hliadky po hradbách, no je tak veľmi protizákonný, je čosi celkom iné. Príležitosť, akú je škoda premárniť.

Tento je pre zmenu skôr pochybný, hneď poviem prečo...

(Anjel v podsvetí, kapitola 23, strana 303)

Ja naskutku neviem, čo s tou pasážou vlastne robiť. Na jednej strane je to ukážkové "nefungujem ako väčšina ľudí", pretože tento alexythimický jedinec sa potrebuje zamyslieť, aby podľa fyziologickej zmeny určil, čo vlastne prežíva. Na strane druhej... Nie som si istá, čo z toho vyvodiť. Vylučovacou metódou získané vysvetlenie Jarošovi pripadá pozoruhodné. V kontexte sledovačky, ktorá práve nabrala obrátky, lebo neznámy v kapucni vylákal potenciálnu obeť do nočných uličiek. Lovecké vzrušenie ale nie je žiadnou novinkou. Notár mu badal šelmovský lesk v očiach už pri sliedení za Haffnerom v Ohnivom znamení a aj pri stopovaní Podzemného paláca v Diablovi v zrkadle Jaroš prejavil dosť slušné zanietenie. Dávalo by mi väčší zmysel, že to preň bude zvyčajná vec. Takže aké iné vzrušenie by mu mohlo pripadať pozoruhodné? Ponúka sa, že ho zaskočilo, že by ho mohol zlatovlasý parobok vylákaný do noci priťahovať. Ale mal naň výhľad už hodnú chvíľu a práve sa chystal odchytiť si ho k výsluchu ohľadom Merlianovho dvorca pekne medzi štyrmi očami, čo mu chlapík v kapucni prekazil. Prečo by sa reakcia dostavila až po nástupe kapucniaka a tejto zmene večerného programu? Prečo nie skôr? Skoro rozmýšľam, či sa ten odstavec v texte nezatúlal a nemal byť pôvodne umiestnený ešte pred jeho zjavením. Lenže povzbudivý nie je ani fakt, že rozprávanie sa nieslo vo zvyčajnom sardonickom duchu, bez nejakého náznaku nadchnutia sledovaným objektom. Ďuro, čo mal byť ten podnet vedúci k zriedkavému zvýšeniu tepu???

K tomu jedno porovnanie naprieč niekoľkými časťami série.

(Ohnivé znamenie, kapitola 10, strana 105)

Zvyšok si obzrel bez rozpakov, ale tejto partii sa vyhýba. V podstate mám jeden vlastný nápad prečo, ale knihy zrejme majú iný.

(Lovec čertov, kapitola 7, strana 87)

Zjavne je jeden z tých, na ktorých má tento konkrétny výhľad výrazný vplyv. Niekto uprednostňuje celé balenie pred samotným pohlavným ústrojenstvom, niekomu naopak pripadá obzvlášť zaujímavé práve ono. No a on asi bude v druhej skupine.

(Krv prvorodených, kapitola 11, strana 147)

Ten studený pohľad naznačuje, že tento výhľad s ním nerobí vôbec nič, nijak neohrozuje profesionalitu.

Ale pre úplnosť musím povedať, že u ľudí jestvuje aj nerovnaký vkus - na jednom pohlaví sa páčia jedny veci, na druhom iné. Nehovoriac o miere príťažlivosti, ktorá nemusí byť rovnako intenzívna pri všetkých skupinách populácie. A potom je tu ešte jav známy ako bi-cyklovanie spočívajúci v tom, že pre niektorých je príťažlivosť kolísavá - niekoľko dní/týždňov/mesiacov viac priťahujú ženy, potom pre zmenu muži (doplňte ďalšie osobnosti podľa ľubovôle), potom trebars približne rovnako a aby toho nebolo málo, tak môže prísť aj fáza temer nulovej príťažlivosti voči komukoľvek. A s ohľadom na dobové postoje voči mužskej a ženskej nahote v kontexte trestného postupu + tri roky medzi chlapmi v armáde, jedno mohlo byť takpovdiac okukané, kým druhé nevídaný vzácny zjav. Takže nemusí nutne ísť o absolútne vyvrátenie Queer Readingu. Inak za zmienku stojí, ako často v prvých knihách pri tortúre cielil práve na túto časť tela. Autor potom ubral na podrobnostiach, takže nevieme, čo robil pri neskorších výsluchoch, ale tri zo štyroch konkrétnych zásahov boli tieto (štvrtý bol lakeť).

Za pokus o analýzu/revíziu stojí i Kremnický prípad.

Rada by som pre účely Queer Readingu navrhla, že Pávie oko, s ktorým mu to všelijako iskrilo, sa mu zapáčilo, ešte keď nevedel, že je to Eva.

(Pre hrsť dukátov, kapitola 17, strana 216)

Toto je vyložene poetický popis a obdivne znejú aj tie nasledujúce pasáže. Nie je slepý voči osobnostným kvalitám, ale s tou jeho záľubou v anatómii a fyzickej aktivite si viem predstaviť, že obratnosť a vrcholové výkony mu tiež pozoruhodne zrýchľujú tep. Navyše je blázon do výziev a to, ako ho Eva povodila po kremnických uličkách, naň urobilo dojem.

V tej istej kapitole je však aj asi najsilnejší argument proti Queer Readingu.

(Pre hrsť dukátov, kapitola 17, strana 215)

Rok a sedem mesiacov mínus tých niekoľko týždňov, čo potreboval na zotavenie z operácie, tak či tak dosť času na to, aby pri dobiehaní zameškaného a zabúdaní na kapitánovu dcéru vyskúšal aj niečo iné, ak by o to mal záujem. Iste, takýchto príležitostí muselo byť výrazne pomenej a on by navyše pri mužoch mohol byť vyberavejší než pri ženách. Ale takéto okecávanie je ešte tenší ľad než všetko doterajšie. A vlastne je to argument aj proti prípadnému neskoršiemu pridávaniu takýchto dobrodružstiev. Šikovný spisovateľ zvládne kadečo, záleží ako sa to podá, ako to zapadne do zvyšku knihy... Nie je to vyložene nerealizovateľné. Ale je tu riziko, že to bude pôsobiť umelo, že by to prišlo príliš neskoro na to, aby sa to javilo ako prirodzená súčasť charakteru. Nie že by to o sebe ľudia niekedy nezisťovali až neskôr, hlavne keď žijú v prostredí, ktoré takéto javy potláča. Ale on bol práve na výprave za sebapoznávaním, odhadzujúc staré zábrany a záväzky, usporadúvajúc si myšlienky. Na konci Pre hrsť dukátov Steinovi hovorí, že sa stal sebou a ničím iným. Najideálnejšia príležitosť na odhalenie niečoho takého ako pestrejšia orientácia bola práve v tejto knihe a on práveže spomína opak, takže to podkopáva hypotetické budúce príležitosti.

POKRAČOVANIE V ĎALŠOM PRÍSPEVKU

Mirena, vedma a nasledovníčka bohyne Chors (lunica na krku) zo série Černokňažník. Také drsné žieňa to bolo. Autor - Lucia Húšťavová

Akože nie je o čom. :D