| JEZINKA |

| JEZINKA |

Jezinka (Jezinky is plural in czech, sometimes called Bezinky) are certain kind of forest demon, also known as Divoženka (literally a "wild woman"). They could be interpreted as forest witches as we know them from classic fairy tales. Their role can be both negative and more of a neutral - just minding their own business, living in a forest, far away from civilisation - ah, what a dream!

More (folk)lore, info and WIPs of this project on my P/treon.

Z arzenálu interpersonálnych zručností Bohdana Jaroša.

“kill them with kindness” wrong. ceaseless watcher gaze your eyes upon this wretched thing👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️👁️

Sometimes fiction doesn’t have a moral to the story. Sometimes fiction points at something and goes “Ever thought about THAT???” And you look at what it’s pointing at for a bit.

Slovanské príbuznosti

lumyd.eu

„Stratení“ Slovania Panónie: Mali bližšie k Čechom a Slovákom alebo Srbom a Chorvátom?

Perličky z článku

Maďarčina má 21% slov so slovAnskými* koreňmi. "ábráz - obraz, abrosz - obrus, asztal - stôl, bárány - ovca (z *baranъ - baran) , csalad - rodina (z *čeľadь - domácnosť), csorda - črieda, ebéd - obed, kocsma - krčma, macska - mačka, patak - potok, pokol - peklo, szikra - iskra, szilva - slivka, szomszéd - sused, széna - seno, tiszta - čisto, tömlöc - temnica, udvar - dvor"

Vychodňare a Západniari majú spoločného viac, než si myslia. "Medzi slovenskými slavistami sa zvláštnosti stredoslovenčiny v súčasnosti najčastejšie vysvetľujú tzv. migračno-integračnou teóriou jazykovedca a slavistu Rudolfa Krajčoviča, podľa ktorého bol západ a východ dnešného Slovenska osídľovaný zo severu a severovýchodu, zatiaľ čo územie stredného Slovenska z juhu a juhovýchodu."

Stredoslovenčina má brutálne blízko k Srbskému a Chorvátskemu nárečiu. "Napríklad tvary rat-, lat- namiesto praslovanských ort-, olt- v slovách ako rakyta, ražeň, rásť, lakeť, aké nachádzame aj v štokavčine (rakita, ražanj, lakat). V západoslovenskom respektíve východoslovenskom nárečí pozorujeme odlišné tvary ako rožen/rožeň, loket/lokec. Alebo l namiesto praslovanských dl, tl, ako v slovách šilo, omelo, salo, čo opäť zodpovedá štokavčine (šilo, salo), zatiaľ čo v západoslovenčine nachádzame tvary šidlo, sadlo. A napokon, v stredoslovenskom nárečí sa stretávame s príponou -mo [3] v 1. osobe plurálu, napríklad robímo, kosímo, tak ako v štokavčine (radimo, kosimo), ale nie vo východo- respektíve západoslovenskom nárečí."

Sú dôvody domnievať sa, že miesto tisícročia poroby, by sa dalo hovoriť skôr o takých ôsmych stovkách susedstva a fest škaredej hádke v tom poslednom (národné hnutia ako náhrada feudálnej, stavovskej a konfesionálnej spoločnosti boli trocha dvojsečný meč (kam sa tridsaťročná vojna hrabe na svetovú I + II)). "„Richardsov predpoklad presídlenia panónskych Slovanov je v rozpore so súčasným pohľadom, podľa ktorého slovansko-maďarské vzťahy pripomínali symbiózu,“ upozorňuje slavista Kansaskej univerzity Marc Greenberg. Túto interpretáciu podľa výskumníka podporuje archeológia: spoločné pohrebné rituály a pohrebiská implikujú intenzívnu a úzku etnickú interakciu medzi Slovanmi a Maďarmi, prebiehajúcu v priebehu niekoľkých storočí." "Greenberg upozorňuje, že paralelný vývoj medzi stredoslovenčinou a južnoslovanskými jazykmi prebiehal aj po príchode starých Maďarov. To môže znamenať, že k zániku slovanského jazykového areálu v Panónii došlo až o niekoľko storočí neskôr. „Ak aj maďarská prítomnosť viedla k presídleniu časti populácie, vo svojej domovine očividne zostalo veľa Slovanov,“ píše výskumník. „Potvrdzuje to vysoký počet slovanských výpožičiek v maďarčine, ktorý možno najlepšie vysvetliť rozsiahlym, intenzívnym a dlhotrvajúcim kontaktom [medzi Maďarmi a Slovanmi].“"

A Moraváci sú Slováci, čo nedošli do Prahy. :D Nie sú. Ale pred tisíc a niečo rokmi by sa dohovorili s ľuďmi v dnešnom západnom Rumunsku. "Západoslovanskými dialektmi, ktoré mali s najväčšou pravdepodobnosťou blízko k dialektom obyvateľstva Veľkej Moravy, sa hovorilo prinajmenšom na severe Panónie. A južnoslovanskými dialektmi, ktoré mali blízko k dialektom vedúcim k neskoršej srbčine a chorvátčine, sa pred príchodom starých Maďarov hovorilo prinajmenšom v južnej Panónii. Podobná situácia podľa všetkého panovala v susednom Potisí. Lingvistické výskymy slovenských (predovšetkým Ján Stanislav), ale aj maďarských a rumunských slavistov dokázali jednoznacnü zäpadoslovanskost' obyvatelstva na hornej a strednej Tise, ako aj v Sedmohradsku."

Uhorské fešandy - I

Zdroj - https://www.facebook.com/historical.costumes

Len k tej kľakanici... Ona sa výrazne prekrýva s poludnicou a to preto, že útočí vždy počas zvonenia - výzvy na modlitbu v pokľaku, ktoré zaznievalo za úsvitu, za súmraku a na poludnie. Kto neprejavil úctu a poslušnosť a nekľakol si k modlitbe, ten sa stával korisťou, aj keby sa neproducíroval popod pražiace poludňajšie slnko. Takže neviem, či sa stotožniť s tým súmrakom, hoci to vytvára veľmi peknú triádu.

Půlnočnice, Polednice, Klekánice

aka the nightwraith witch, the noonwraith witch and the twilight witch in czech, are old slavic witches which originally served the purpose to scare children (and people) who stayed outside their homes at these dangerous hours.

More (folk)lore, info and WIPs of this project on my P/treon.