Central Europe - Tumblr Posts
Tradičné odievanie
Uhorskí fištróni* štramáci - I
Zdroj - https://www.facebook.com/historical.costumes
*Ja netuším, ako sa mi v hlave bunky zrazili, že som si spojila "vyštafírovať sa" a "fištrón", ale dobre. Chyba opravená. Fištrón je um, bystrý úsudok. Štramák je krásavec. Lingvistické okienko ukončené.
EDIT 2.0 - Fičúr! Fičúr je to slovo, čo som mala niekde v podvedomí, ale na udicu sa mi chytili len fištrón a štafírovanie! Takže k štramákovi ešte fičúr - vyfintený panák, stará sa o vzhľad a módu.
Uhorské fešandy - I
Zdroj - https://www.facebook.com/historical.costumes
Miscellaneous Hungarian archaeological items from the migration era, from the Urals to the Carpathians 9th-10th C. CE. Sources can be found on my blog, link at bottom.
The Magyars, as a nation, seem to have originated in the region of the Urals and Volga and their original territory covered a large amount of what is European Russia today. This region was known as Magna Hungaria or Ancient Hungary in the Middle Ages. In the 13th century Christian monks tried unsuccessfully to convert the Pagan inhabitants of Ancient Hungary, who they noted spoke the same language as the Hungarians in the Carpathian Basin (will post more on this later). Now genetics show they were related too. Some of the Hungarians in the Carpathian region were found to be direct family members of these Uralic-based Hungarians according to this genetic study below. I grabbed some highlights of genetics article here and included some archaeological image finds:
"Two recent articles have investigated the Y-haplogroup variability of Hungarian conquerors describing the conqueror’s elite population as heterogenous, with significant proportion of European, Finno-Permic, Caucasian and Siberian (or East Eurasian) paternal lineages. Fóthi et al. have claimed that the Hungarian conquerors originated from three distant sources: Inner Asia (Lake Baikal – Altai Mountains), Western Siberia – Southern Urals (Finno-Ugric peoples) and the Black Sea – Northern Caucasus (Northern Caucasian Turks, Alans, and Eastern Europeans). Both studies pointed out the presence of the Y-haplogroup N-Z1936 (also known as N3a4-Z1936 under N-Tat/M46), which is frequent among Finno-Ugric speaking peoples.
...The genetic connection of Uyelgi cemetery in the Trans-Ural and 10th century Hungarian conquerors in the Carpathian Basin is supposed by close maternal relationships of the following individuals: Uyelgi3 from Kurgan 28 of the youngest horizon and three Hungarian conquerors from Karos II cemetery have identical U4d2 mitogenome haplotype (Supplementary Fig. S4p). Furthermore, the mtDNA A12a lineage of Hconq3 (30-40 years old woman from Harta cemetery dated to the first half of 10th century AD) is an ancestor of the mtDNA lineage of Uyelgi7 (from Kurgan 30 of the youngest horizon of the cemetery) based on the A12a haplogroup tree (see Supplementary Fig. S4a).
The mentioned graves from Uylegi show the characteristic of the Srostki culture, where the gilt silver mounts with plant ornaments were typical, and which was disseminated from the Siberian Minusinsk Depression and the Altai region through the Baraba Steppe and North-Kazakhstan to the Trans-Ural region (Fig. 1).
The connection of Uyelgi cemetery and Hungarian conquerors is visible on the N1a1a1a1a branch of the tree of haplogroup N1a1 too, that was prevalent among the ancient Hungarians (Fig. 5). Here seven Hungarian conqueror samples from cemeteries Kenézlő-Fazekaszug, Orosháza-Görbicstanya and Karos-Eperjesszög clustered together on one branch, while the five Uyelgi samples from the earliest and latest horizons are located together next to this branch.
Majority of Uyelgi males belonged to Y chromosome haplogroup N, and according to combined STR, SNP and Network analyses they belong to the same subclade within N-M46 (also known as N-tat and N1a1-M46 in ISOGG 14.255). N-M46 nowadays is a geographically widely distributed paternal lineage from East of Siberia to Scandinavia. One of its subclades is N-Z1936 (also known as N3a4 and N1a1a1a1a2 in ISOGG 14.255), which is prominent among Uralic speaking populations, probably originated from the Ural region as well and mainly distributed from the West of Ural Mountains to Scandinavia (Finland). Seven samples of Uyelgi site most probably belong to N-Y24365 (also known as N-B545 and N1a1a1a1a2a1c2 in ISOGG 14.255) under N-Z1936, a specific subclade that can be found almost exclusively in todays’ Tatarstan, Bashkortostan and Hungary (ISOGG, Yfull)."
-Early Medieval Genetic Data from Ural Region Evaluated in the Light of Archaeological Evidence of Ancient Hungarians
Slovanské príbuznosti
Perličky z článku
Maďarčina má 21% slov so slovAnskými* koreňmi. "ábráz - obraz, abrosz - obrus, asztal - stôl, bárány - ovca (z *baranъ - baran) , csalad - rodina (z *čeľadь - domácnosť), csorda - črieda, ebéd - obed, kocsma - krčma, macska - mačka, patak - potok, pokol - peklo, szikra - iskra, szilva - slivka, szomszéd - sused, széna - seno, tiszta - čisto, tömlöc - temnica, udvar - dvor"
Vychodňare a Západniari majú spoločného viac, než si myslia. "Medzi slovenskými slavistami sa zvláštnosti stredoslovenčiny v súčasnosti najčastejšie vysvetľujú tzv. migračno-integračnou teóriou jazykovedca a slavistu Rudolfa Krajčoviča, podľa ktorého bol západ a východ dnešného Slovenska osídľovaný zo severu a severovýchodu, zatiaľ čo územie stredného Slovenska z juhu a juhovýchodu."
Stredoslovenčina má brutálne blízko k Srbskému a Chorvátskemu nárečiu. "Napríklad tvary rat-, lat- namiesto praslovanských ort-, olt- v slovách ako rakyta, ražeň, rásť, lakeť, aké nachádzame aj v štokavčine (rakita, ražanj, lakat). V západoslovenskom respektíve východoslovenskom nárečí pozorujeme odlišné tvary ako rožen/rožeň, loket/lokec. Alebo l namiesto praslovanských dl, tl, ako v slovách šilo, omelo, salo, čo opäť zodpovedá štokavčine (šilo, salo), zatiaľ čo v západoslovenčine nachádzame tvary šidlo, sadlo. A napokon, v stredoslovenskom nárečí sa stretávame s príponou -mo [3] v 1. osobe plurálu, napríklad robímo, kosímo, tak ako v štokavčine (radimo, kosimo), ale nie vo východo- respektíve západoslovenskom nárečí."
Sú dôvody domnievať sa, že miesto tisícročia poroby, by sa dalo hovoriť skôr o takých ôsmych stovkách susedstva a fest škaredej hádke v tom poslednom (národné hnutia ako náhrada feudálnej, stavovskej a konfesionálnej spoločnosti boli trocha dvojsečný meč (kam sa tridsaťročná vojna hrabe na svetovú I + II)). "„Richardsov predpoklad presídlenia panónskych Slovanov je v rozpore so súčasným pohľadom, podľa ktorého slovansko-maďarské vzťahy pripomínali symbiózu,“ upozorňuje slavista Kansaskej univerzity Marc Greenberg. Túto interpretáciu podľa výskumníka podporuje archeológia: spoločné pohrebné rituály a pohrebiská implikujú intenzívnu a úzku etnickú interakciu medzi Slovanmi a Maďarmi, prebiehajúcu v priebehu niekoľkých storočí." "Greenberg upozorňuje, že paralelný vývoj medzi stredoslovenčinou a južnoslovanskými jazykmi prebiehal aj po príchode starých Maďarov. To môže znamenať, že k zániku slovanského jazykového areálu v Panónii došlo až o niekoľko storočí neskôr. „Ak aj maďarská prítomnosť viedla k presídleniu časti populácie, vo svojej domovine očividne zostalo veľa Slovanov,“ píše výskumník. „Potvrdzuje to vysoký počet slovanských výpožičiek v maďarčine, ktorý možno najlepšie vysvetliť rozsiahlym, intenzívnym a dlhotrvajúcim kontaktom [medzi Maďarmi a Slovanmi].“"
A Moraváci sú Slováci, čo nedošli do Prahy. :D Nie sú. Ale pred tisíc a niečo rokmi by sa dohovorili s ľuďmi v dnešnom západnom Rumunsku. "Západoslovanskými dialektmi, ktoré mali s najväčšou pravdepodobnosťou blízko k dialektom obyvateľstva Veľkej Moravy, sa hovorilo prinajmenšom na severe Panónie. A južnoslovanskými dialektmi, ktoré mali blízko k dialektom vedúcim k neskoršej srbčine a chorvátčine, sa pred príchodom starých Maďarov hovorilo prinajmenšom v južnej Panónii. Podobná situácia podľa všetkého panovala v susednom Potisí. Lingvistické výskymy slovenských (predovšetkým Ján Stanislav), ale aj maďarských a rumunských slavistov dokázali jednoznacnü zäpadoslovanskost' obyvatelstva na hornej a strednej Tise, ako aj v Sedmohradsku."
Czech and Moravian folk dresses
Niečo do obdobia Šarkanových pokladov.
• Ensemble.
Date: 1840–1880
Culture: Slovak
Medium: wool, cotton, silk
I am low-key impressed he even heard of us.
gee thanks bram stoker
Uhorské fešandy - II
Zdroj - https://www.facebook.com/historical.costumes
Hmm... Zweihänder je nemecko-švajčiarska žoldnierska tradícia, zbraň slávnych landsknechtov - dobrý v kombinácii s pikami a halapartňami pri odrážaní inej pešiackej pikanierskej formácie, alebo jazdeckého útoku. Uhorsko bolo trochu iný, do seba uzavretý svet. Skrz Korvína existoval istý kontakt na Taliansko (manželka Beatrice Aragónska/Neapolská prispela), potom prišli Jagelovci so svojou väzbou na Poľsko. Ech, celkovo to bolo veľmi V4 obdobie, kedy jedna dynastia zastrešovala Uhorsko, Poľsko aj Česko, pričom Česko tradične spadalo pod nemecký okruh, ostatne český kráľ bol jeden z kurfirstov - elity hlasujúcej o cisárovi, lenže s prepuknutím husitského povstania sa dostalo do podobnej izolácie voči západu ako v súčasnosti Rusko. A ani Jiří z Poděbrad s tým veľa nespravil. Mám za to, že až za ďalších generácii sa kontakty začali obnovovať (a keďže bolo na čo nadväzovať a luteránstvo malo isté styčné body s bratrskou církví). Ale späť k uhrom a následnej zastrešovateľskej dynastii - Jagello sa z nedostatku iných možností zaplietol s Habsburgovcami, ale už vtedy začínalo panovať isté podozrievavé napätie voči západným susedom. Uhorská šľachta lipla na svojich povoľných pomeroch a vlastnej tradícii. Nechceli, aby im do toho kecali nejakí puntičkárski rozťahovační Rakúšania. Preto pochybujem, že by uhorský biskup v roku pána 1526 do boja niesol zwei. Saský mešťan niekde zo Spiša, či od Šoprone možno, ale uhorský biskup z urodzeného miestneho rodu skôr nie. Kornel vraví, že už vtedy, za prapredka Gregora, čo ho od umierajúceho biskupa dostal, to vraj bola starina. Asi nejaká rodová pýcha, alebo také niečo. Zwei v tom čase nebol zastaralý, mal skôr svoju zlatú éru (žoldnierska zbraň, nie rytierska). Môžem sa mýliť, v archeo nálezoch a všakovakých hradných zbierkach som sa nehrabala, ale zmysel mi to dáva takto. Estoc na druhej strane je starší, ešte zo 14. storočia, čiže nejaký raný exemplár by sa v 16. už za prežitok čias dávno minulých považovať dal. Bol bežný aj v Poľsku. Čo tiež nie je Uhorsko, ale je to menej priepastné. A používal sa aj pri love, známej to panskej kratochvíli. Nie je až tak ťažký ako najťažšie zweihändery (4 kg), ale aj horná hranica 2,5 kg (častejšie tie 2 kg) je dosť. Normálne obojručné prakticky neprekračujú 2 kg a rapieri sa držia okolo 1 kg a aj ťažšie široké schiavony sú s hmotnosťou len kúsok nad. Zároveň je určený primárne na bodanie, taká tuhá hrubšia oceľ, kdežto o Gregorovom Turkobijcovi sa tradovalo, že ním postínal sto Osmanov. Kornel ním pri vyháňaní tiež stína, akurát pre dlhé lapanie prachu už nereže hladko. Ale váha je váha, takže nemusí byť nutne extra ostrý. Ono mi to celé pripomína Podbipietu s tým jeho starým teutonským rytierskym haraburdím od Grunwaldu, ktorým hodlal zoťať troch mohamedánov naraz. Neprekvapilo by ma, keby práve on stál za zrodom dedičnej ozruty zvanej Turkobijca. Takže môj finálny verdikt je, že Báthoryovci od Schemnitzu mali na stene presne taký typ obojručenky ako bol Podbipietov Zerwikaptur, ale nevylučujem, že tá naštrbená čepeľ mohla patriť do skupiny estocov, šanca je na to slušná.
My collection of swords, from a few years back, I think 2021? A swordtember collection.
Joachim Stein, rytier zo Striebornej skaly známy aj ako Odyseus z Dótisu aj so svojou puškou tešínkou, ktorá nesmie chýbať. Autor - Martina "Agama" Zrostlíková
A najnajkrajšie na Zemplíne. :D Ale áno, veľmi pekné. Aj s tými jahôdkami.
Najkrajšie stromy kroje sú na Horehroní...
Niečo z Roganových čias. Respektíve na samom konci jeho času, ale ono sa to v tom ranom stredoveku až tak prudko nemenilo.
Great Moravia, c. 10th century. Festival in Archeopark Nitra, Slovakia.
Photo source: archeol.sav.sk
S niečím takýmto by sa človek mohol stretnúť na cestách s Roganom. Prípadne aj v príhodách Sviatoslavových družiníkov. (Žeby námet na fanfikciu? ;) )
MYTICKÁ ZVÍŘATA - vystupovala ve vyprávěních Slovanů v obdobné míře jako u jiných národů a plnila zde různé speciální úlohy. V období avarsko-slovanské symbiózy se zvláštní oblibě těšil gryf - čtyřnohé zvíře s křídly a orlím zobákem. Bývá vyobrazen samostatně v loveckých scénách a také v boji s hadem, který v tomto případě symbolizoval zlo. Přestože víme, že tento dualistický motiv je íránského původu, není jisté, zda význam celého výjevu byl ve střední Evropě týž. Ve stejné době (8. století) byl vyobrazen čtvernožec s lidskou hlavou na nákončí z Pohořelic na Moravě*. Bohužel nevíme, jak byl takový tvor nazýván a proč na něm jiný bájný okřídlený tvor jezdil. Gryf byl často zobrazován i v mladší době, v Bulharsku 9. až 11. stol., na Rusi v 11. a 12. století. Stejně často vystupoval i Senmurv (okřídlený pes) - posel, ztotožňovaný většinou s východoslovanským Simarglem. Vzhledem ke značné míře stylizace při ztvárnění zvířat lze někdy obtížně odlišit bájného tvora od stylizovaných skutečných tvorů. Zjevná je inspirace jiným, většinou pozdně antickým či íránským prostředím. ~ MYTHICAL ANIMALS - appeared in the stories of the Slavs to a similar extent as in other nations' and performed various special roles here. In the period of Avar-Slavic symbiosis, the griffin - a four-legged animal with wings and an eagle's beak - was particularly popular. He is depicted separately in hunting scenes and also in a fight with a snake, which in this case symbolized evil. Although we know that this dualistic motif is of Iranian origin, it is not certain whether the meaning of the whole scene was the same in Central Europe. At the same time (8th century) a quadruped with a human head was depicted on nákončí (part of belts of Great Moravian elite) from Pohořice in Moravia*. Unfortunately, we do not know what such a creature was called and why another mythical winged creature rode it. The griffin was often depicted even later, in Bulgaria in the 9th to 11th centuries, in Russia in the 11th and 12th centuries. Senmurv (winged dog) - a messenger, mostly identified with the East Slavic Simargle - appeared just as often. Due to the considerable degree of stylization in the depiction of animals, it is sometimes difficult to distinguish a mythical creature from stylized real creatures. Inspiration from other, mostly late antique or Iranian environments is obvious.
Encyklopedie slovanských bohů a mýtů ~ Encyclopedia of Slavic Gods and Myths (Naďa & Martin Profantovi)
* See: below
Painter Ludovit Fulla and his depictions of Slovak traditional clothes
Bohdan Jaroš, spočiatku kaprál, neskôr už seržant zo série Kapitán Stein a notár Barbarič. Sprevádza kapitána a notára pri riešení prípadov ako úderná a vďaka detstvu prežitému v katovni aj výsluchovo-forenzná posila. Autor - Martina "Agama" Zrostlíková