Early Medieval - Tumblr Posts
Mikula Selianovič zo série Bohatier Autor - Martin Plsko
Hordag a Ašiga zo série Bivoj Autor - Izvin
Rogan a Goryvlad zo série Černokňažník Autor - Lucia Húšťavová
Koláže vytvorené k Bivojovi. 1 - Bivoj 2 - Kazi, Teta a Libuše 3 - Hordag a Ašiga 4 - Rusalky
Zdroj - Ďuro Červenák Fans na facebook.com
Od náčrtku k finálnej podobe Rogan a Goryvlad od dvorného ilustrátora Michala Ivana.
Kerrelas a Goryvlad zo série Černokňažník Aneb mrzutý aelf zo severného mora loví záhrobného vlčieho besa. Autor - Martin "Cuco" Luciak
Miscellaneous Hungarian archaeological items from the migration era, from the Urals to the Carpathians 9th-10th C. CE. Sources can be found on my blog, link at bottom.
The Magyars, as a nation, seem to have originated in the region of the Urals and Volga and their original territory covered a large amount of what is European Russia today. This region was known as Magna Hungaria or Ancient Hungary in the Middle Ages. In the 13th century Christian monks tried unsuccessfully to convert the Pagan inhabitants of Ancient Hungary, who they noted spoke the same language as the Hungarians in the Carpathian Basin (will post more on this later). Now genetics show they were related too. Some of the Hungarians in the Carpathian region were found to be direct family members of these Uralic-based Hungarians according to this genetic study below. I grabbed some highlights of genetics article here and included some archaeological image finds:
"Two recent articles have investigated the Y-haplogroup variability of Hungarian conquerors describing the conqueror’s elite population as heterogenous, with significant proportion of European, Finno-Permic, Caucasian and Siberian (or East Eurasian) paternal lineages. Fóthi et al. have claimed that the Hungarian conquerors originated from three distant sources: Inner Asia (Lake Baikal – Altai Mountains), Western Siberia – Southern Urals (Finno-Ugric peoples) and the Black Sea – Northern Caucasus (Northern Caucasian Turks, Alans, and Eastern Europeans). Both studies pointed out the presence of the Y-haplogroup N-Z1936 (also known as N3a4-Z1936 under N-Tat/M46), which is frequent among Finno-Ugric speaking peoples.
...The genetic connection of Uyelgi cemetery in the Trans-Ural and 10th century Hungarian conquerors in the Carpathian Basin is supposed by close maternal relationships of the following individuals: Uyelgi3 from Kurgan 28 of the youngest horizon and three Hungarian conquerors from Karos II cemetery have identical U4d2 mitogenome haplotype (Supplementary Fig. S4p). Furthermore, the mtDNA A12a lineage of Hconq3 (30-40 years old woman from Harta cemetery dated to the first half of 10th century AD) is an ancestor of the mtDNA lineage of Uyelgi7 (from Kurgan 30 of the youngest horizon of the cemetery) based on the A12a haplogroup tree (see Supplementary Fig. S4a).
The mentioned graves from Uylegi show the characteristic of the Srostki culture, where the gilt silver mounts with plant ornaments were typical, and which was disseminated from the Siberian Minusinsk Depression and the Altai region through the Baraba Steppe and North-Kazakhstan to the Trans-Ural region (Fig. 1).
The connection of Uyelgi cemetery and Hungarian conquerors is visible on the N1a1a1a1a branch of the tree of haplogroup N1a1 too, that was prevalent among the ancient Hungarians (Fig. 5). Here seven Hungarian conqueror samples from cemeteries Kenézlő-Fazekaszug, Orosháza-Görbicstanya and Karos-Eperjesszög clustered together on one branch, while the five Uyelgi samples from the earliest and latest horizons are located together next to this branch.
Majority of Uyelgi males belonged to Y chromosome haplogroup N, and according to combined STR, SNP and Network analyses they belong to the same subclade within N-M46 (also known as N-tat and N1a1-M46 in ISOGG 14.255). N-M46 nowadays is a geographically widely distributed paternal lineage from East of Siberia to Scandinavia. One of its subclades is N-Z1936 (also known as N3a4 and N1a1a1a1a2 in ISOGG 14.255), which is prominent among Uralic speaking populations, probably originated from the Ural region as well and mainly distributed from the West of Ural Mountains to Scandinavia (Finland). Seven samples of Uyelgi site most probably belong to N-Y24365 (also known as N-B545 and N1a1a1a1a2a1c2 in ISOGG 14.255) under N-Z1936, a specific subclade that can be found almost exclusively in todays’ Tatarstan, Bashkortostan and Hungary (ISOGG, Yfull)."
-Early Medieval Genetic Data from Ural Region Evaluated in the Light of Archaeological Evidence of Ancient Hungarians
Slovanské príbuznosti
Perličky z článku
Maďarčina má 21% slov so slovAnskými* koreňmi. "ábráz - obraz, abrosz - obrus, asztal - stôl, bárány - ovca (z *baranъ - baran) , csalad - rodina (z *čeľadь - domácnosť), csorda - črieda, ebéd - obed, kocsma - krčma, macska - mačka, patak - potok, pokol - peklo, szikra - iskra, szilva - slivka, szomszéd - sused, széna - seno, tiszta - čisto, tömlöc - temnica, udvar - dvor"
Vychodňare a Západniari majú spoločného viac, než si myslia. "Medzi slovenskými slavistami sa zvláštnosti stredoslovenčiny v súčasnosti najčastejšie vysvetľujú tzv. migračno-integračnou teóriou jazykovedca a slavistu Rudolfa Krajčoviča, podľa ktorého bol západ a východ dnešného Slovenska osídľovaný zo severu a severovýchodu, zatiaľ čo územie stredného Slovenska z juhu a juhovýchodu."
Stredoslovenčina má brutálne blízko k Srbskému a Chorvátskemu nárečiu. "Napríklad tvary rat-, lat- namiesto praslovanských ort-, olt- v slovách ako rakyta, ražeň, rásť, lakeť, aké nachádzame aj v štokavčine (rakita, ražanj, lakat). V západoslovenskom respektíve východoslovenskom nárečí pozorujeme odlišné tvary ako rožen/rožeň, loket/lokec. Alebo l namiesto praslovanských dl, tl, ako v slovách šilo, omelo, salo, čo opäť zodpovedá štokavčine (šilo, salo), zatiaľ čo v západoslovenčine nachádzame tvary šidlo, sadlo. A napokon, v stredoslovenskom nárečí sa stretávame s príponou -mo [3] v 1. osobe plurálu, napríklad robímo, kosímo, tak ako v štokavčine (radimo, kosimo), ale nie vo východo- respektíve západoslovenskom nárečí."
Sú dôvody domnievať sa, že miesto tisícročia poroby, by sa dalo hovoriť skôr o takých ôsmych stovkách susedstva a fest škaredej hádke v tom poslednom (národné hnutia ako náhrada feudálnej, stavovskej a konfesionálnej spoločnosti boli trocha dvojsečný meč (kam sa tridsaťročná vojna hrabe na svetovú I + II)). "„Richardsov predpoklad presídlenia panónskych Slovanov je v rozpore so súčasným pohľadom, podľa ktorého slovansko-maďarské vzťahy pripomínali symbiózu,“ upozorňuje slavista Kansaskej univerzity Marc Greenberg. Túto interpretáciu podľa výskumníka podporuje archeológia: spoločné pohrebné rituály a pohrebiská implikujú intenzívnu a úzku etnickú interakciu medzi Slovanmi a Maďarmi, prebiehajúcu v priebehu niekoľkých storočí." "Greenberg upozorňuje, že paralelný vývoj medzi stredoslovenčinou a južnoslovanskými jazykmi prebiehal aj po príchode starých Maďarov. To môže znamenať, že k zániku slovanského jazykového areálu v Panónii došlo až o niekoľko storočí neskôr. „Ak aj maďarská prítomnosť viedla k presídleniu časti populácie, vo svojej domovine očividne zostalo veľa Slovanov,“ píše výskumník. „Potvrdzuje to vysoký počet slovanských výpožičiek v maďarčine, ktorý možno najlepšie vysvetliť rozsiahlym, intenzívnym a dlhotrvajúcim kontaktom [medzi Maďarmi a Slovanmi].“"
A Moraváci sú Slováci, čo nedošli do Prahy. :D Nie sú. Ale pred tisíc a niečo rokmi by sa dohovorili s ľuďmi v dnešnom západnom Rumunsku. "Západoslovanskými dialektmi, ktoré mali s najväčšou pravdepodobnosťou blízko k dialektom obyvateľstva Veľkej Moravy, sa hovorilo prinajmenšom na severe Panónie. A južnoslovanskými dialektmi, ktoré mali blízko k dialektom vedúcim k neskoršej srbčine a chorvátčine, sa pred príchodom starých Maďarov hovorilo prinajmenšom v južnej Panónii. Podobná situácia podľa všetkého panovala v susednom Potisí. Lingvistické výskymy slovenských (predovšetkým Ján Stanislav), ale aj maďarských a rumunských slavistov dokázali jednoznacnü zäpadoslovanskost' obyvatelstva na hornej a strednej Tise, ako aj v Sedmohradsku."
Fanfiction
Prequelová momentka zo života Rurikovcov, staršia generácia.
Svjatoslav I, knieža z rodu Rurikovcov s Perunovou sekerkou v pozadí, jedna z hlavných postáv série Bohatier Autor - Martina "Agama" Zrostlíková
Milada a jej sokol Pierko zo sére Černokňažník Autor - Martin "Cuco" Luciak
Niečo málo o Černobohovi
Ďurov besovský boh, strážca krvavého ohňa, pán záhrobnej svorky vlkov, hrubá záplata na hrubé vrece nepriateľských potvor a zvrhlých božských súrodencov je postavička... Kontroverzná.
* Prvá zmienka je datovaná do 12. storočia a v oblasti Polabských Slovanov ju zaznamenal saský kňaz Helmold Bosau v Chronica Slavorum (Kronika Slovanov).
"Slované mají také [jednu] zvláštní pověru: při hostinách a pitkách nechávají kolovat misku, nad níž pronášejí slova – a nemůžu říci, že slova posvěcení, nýbrž znesvěcení[pozn. 1] – ve jménu bohů dobrých i zlých, protože vyznávají že všechen zdar a štěstí řídí dobrý bůh, zlý bůh pak všechno neštěstí. Proto také zlého boha svým jazykem nazývají „ďábel“ či „Černoboh“, to jest černý bůh." (Citát z wiki)
Saské pokresťančovanie týchto nespratných susedov prebiehalo už od druhej polovice 10. storočia a výklad videného pochádza od predstaviteľa v podstate cudzej okupačnej sily, takže je otázne nakoľko ide o predstavu pôvodnú a nakoľko o kríženca kresťanského dualizmu dobro-zlo s domácimi tradíciami. Je dôvod domnievať sa, že ani nešlo o boha, ale skôr o stelesnenie smoly lepiacej sa na päty.
* Niekedy ešte býva stotožňovaný s Čiernohlavom - Tjarnoglófim zo ságy Knýtlinga z 13. storočia, ktorá okrem dejín dánskych vladárov spomína aj jedno z posledných slovanských svätíšť na Rujáne a miestne modly.
"The fifth god was called Pizamar from a place called Jasmund, and was destroyed by fire, There was also Tjarnaglófi, their god of victory who went with them on military campaigns. He had a moustache of silver and resisted longer than the others but they managed to get him there years later. Altogether, they christened five thousand on this expedition. (Citát z wiki)
Nevraví nám o ňom ktovieako veľa - boh víťazstva, modla so striebornou bradou nosená do boja, zničeniu vraj odolával dlhšie ako iní. A čo sa akademických úvah o Tjarnoglófim týka, sú rôznorodé - iná podoba Triglava, Jarovíta, Perúna, alebo dokonca na základe porovnávania "tjarn" so slovom "tŕň" aj nositeľ tŕňovej koruny istého Nazaretského synkreticky šprajcnutého do predstáv o domácich ochrancoch pred dobyvateľmi.
K slovu sa dostala aj archeológia a Čierny sa ako vojnové božstvo vyskytol ešte inde. * Ján Kollár - kňaz, básnik, jazykovedec a snaživý (ikeď nie až tak exaktný) historik v 19. storočí účinkujúci uprostred vzmáhajúcich sa nacionalistických pretekov o to, čí národ bol najsamprvý, najkultivovanejší a na aké územia a úctu má nárok, si v ňom našiel dávnovekého burcovateľa slovanskej bojovnosti v obrane pred kresťanstvom násilne vnucovaným z Nemeckých zemí. Zložil o ňom aj pár veršov v Slávy dcére.
Jeho nález z Babenbergu, ktorým svoje úvahy podkladal, však dopadol neslávne. O starých sochách pred chrámom sv. Petra a Juraja na Michalskej hore sa tradovala legenda, že sú obývané zlovoľnými duchmi, čo kedysi po nociach sabotovali snahy stavbárov vztýčiť tamojší svätostánok (spoiler - vyhrali stavbári a kostol stojí). Keď na nich Kollár s mladomanželkou zbadal ryhy pripomínajúce písmená, nadchol sa myšlienkou, že by mohlo ísť o slovanské runy. A tak sa v 30. rokoch 19. storočia zrodil príbeh o Černobohových levoch, modlách odcudzených vierozvestcom Otom Bamberským. Zlanáril naň aj (o poznanie profesionálnejšieho) Pavla Jozefa Šafárika a táto správa dorazila až do intelektuálnych kruhov v Rusku. Hypotéza dostala trhliny, keď jeden poľský bádateľ na sochách našiel nápis Wallhalah (germánske sídlo bohov a záhrobie pre vyvolených bojovníkov) a definitívne sa zrútila, keď sa usúdilo, že sa to len nejaký okoloidúci na pamiatku podpísal (!!!a preto sú bytostne dôležité knihy návštev!!!) a/alebo poveternostné živly dali naštrbenej hornine zabrať. Viac na - https://historylab.dennikn.sk/dlhe-19-storocie/omyl-jana-kollara/
* Podobne obišiel aj Kollárom inšpirovaný nešťastník od Skalska, Václav Krolmus - kňaz, zberateľ etnológ a priekopník terénnej archeológie v zemi koruny českej.
Ten sa v 50. rokoch 19. storočia nádejal, že v pivnici Josefa Kabeša našiel runový kameň podľa nápisu vyzerajúceho ako výraz "raksa" zasvätený raráškovi a tým pádom indickému rákšašovi (indoeurópanizmus a Slovania, veľká téma, veľa hľadania starých vzájomností), prípadne ešte aj blízkovýchodnému Baalovi. O nález sa so širšou verejnosťou podelil v Poslední božiště Černoboha s runami na Skalsku, v kraji Boleslavském, v Čechách. Odhalenia, že ide o komoru z obdobia renesancie a pukliny v jeho kameni sú prirodzeného pôvodu, sa už nedožil. Lokalita však bola osídlená už v praveku a je zdrojom rôznych nálezov.
Viac na - https://isad.npu.cz/obec-skalsko-2218 https://sever.rozhlas.cz/vaclav-krolmus-romantik-s-motyckou-7795354?fbclid=IwZXh0bgNhZW0CMTAAAR3YhLLQPvdhK6afdIW8lcGYH6qzfmWybwmqSuzdXTN0114oKHM2OzbH5nc_aem_AY33qemnq9YY0C1Ye3A--g2r6saU2dNEZPg61kxvhA-1WpSjtZy7kynU-Q_Zsp_dbsbDF345SO_dLkcLWBSeMCUl
* Mytológia, aj tá prežívajúca vo fikcii a popkultúre miesto praktizovanej viery, je však živý proces. Sútok nespočta potôčikov, divoké riečište s množstvom bočných ramien, prúd podzemnej vody tu tryskajúci na povrch, tam zase miznúci v skrytých hlbinách, spenená riava meniaca svoje koryto podľa ľubovôle, chutiaca všetkým možným, o čo sa obtrela. Každá komunita a každá generácia s ňou nakladá trochu inak. Podľa toho, čo rezonuje v ich životoch, čo zisťujú o okolitom svete, čo sa snažia dosiahnuť. Môžeme si zakladať na presnosti toho ktorého zaznamenaného prerozprávania, hľadať pramene toho ktorého prvku, body styku s inými vplyvmi, prirodzené prekážky, čo zmenili jej tok. A môžeme samozrejme aj razantne kritizovať tú ktorú verziu a jej mieru nadväznosti, či výživnosť, môžeme jej konkurovať vlastným výkladom. Ale nemôžeme ju zahatať a zmraziť. Či už bol Černoboh len slovným obratom, modlou celkom iného boha, alebo faktickou entitou na prelome pohanstva a kresťanstva, postupne sa stal aj čímsi ďalším. A Ďurov príspevok do všeobecného povedomia je dosť slušným základom pre ďalšie zaujímavé zákruty.
Nech teda oheň na Kančej hore planie vytrvalo a vytie vlčích besov znie doďaleka.
Kyjevskí hromotĺci - I
Zdroj - https://sagy.vikingove.cz/en/inspiration-4-a-retainer-from-kyiv/
Boy, were those Rurikids greedy. Novgorod was not enough, gotta have also Kiev. And then in next generation level down a rivaling city or two in neighbourhood. And then the next generation move the capital to Preslav on Danube right at doorstep of Constantinople - did not work out. The next generations after that took to founding cities in the northeast instead. But that's a tale for another time.
The Death of Askold and Dir by Fyodor Bruni 1839
"6388-6390 (880-882 CE): He [Oleg] then came to the hills of Kiev, and saw how Askold and Dir reigned there. He hid his warriors in the boats, left some others behind, and went forward himself bearing the child Igor'. He thus came to the foot of the Hungarian hill, and after concealing his troops, he sent messengers to Askold and Dir, representing himself as a stranger on his way to Greece on an errand for Oleg and for Igor', the prince's son, and requesting that they should come forth to greet them as members of their race. Askold and Dir straightway came forth. Then all the soldiery jumped out of the boats, and Oleg said to Askold and Dir, "You are not princes nor even of princely stock, but I am of princely birth." Igor' was then brought forward, and Oleg announced that he was the son of Rurik. They killed Askold and Dir, and after carrying them to the hill, they buried them there, on the hill now known as Hungarian, where the castle of Ol'ma now stands.
Oleg set himself up as prince in Kiev, and declared that it should be the mother of Russian cities. The Varangians, Slavs, and others who accompanied him, were called Russes."
-The Russian Primary Chronicle. Laurentian Text. Translated and edited by Samuel Hazzard Cross and Olgerd P. Sherbowitz-Wetzor
Rogan a Goryvlad zo série Černokňažník majú naponáhlo. Autor - Lucia Húšťavová
#inktober day 30: A Varangian Guard. ‘Varangian’ was the name used by the Greeks, Russians and others of the eastern Mediterranean and Middle East to describe the vikings who, in the 10th century, migrated east and south from Sweden and Finland to dominate areas such as modern day Belarus, the Ukraine and western Russia (collectively known then as Kievan Rus).
They are best known for the Varangian Guard, mercenaries who were retained as the elite household bodyguard of the Byzantine Emperor, acting in the same capacity as Anglo-Saxon and Danish 'housecarls’ in Western Europe.
After The Battle of Hastings many exiled and dispossessed english warriors journeyed to the region in search of riches and new masters to serve, and many ended up in the Varangian Guard.
Inks on A5 watercolour paper, no pencils. Available for sale for just £25 (free postage in the UK, folk elsewhere will need to add a couple of quid for shipping)
#ink #inks #inking #inktober2018 #viking #rusviking #kievanrus #varangian #varangianguard #byzantium #warrior #history #militaryhistory #middleages #medieval #illustration #sketch #mattsoffe https://www.instagram.com/p/BpkokcdHugx/?utm_source=ig_tumblr_share&igshid=1inpi94wz1n7g
Niečo z Roganových čias. Respektíve na samom konci jeho času, ale ono sa to v tom ranom stredoveku až tak prudko nemenilo.
Great Moravia, c. 10th century. Festival in Archeopark Nitra, Slovakia.
Photo source: archeol.sav.sk
Fanfiction
Tretia a štvrtá časť Bohatiera sú z veľkej časti o tom, že Koščej tají, čo vlastne robí, keď sa po nociach vytráca kamsi preč. A niekto sa zamyslel, ako by mohol reagovať knieža Svjatoslav, keby na to počas chazarského ťaženia prišiel.
A poster I did for "Heroic epics of the peoples of Russia" project by Nikolay Rastorguev Foundation and the Moscow's Department of Culture
Rus Byliny (plural) — oral epic poems in Kyivan and Novgorod Rus, counting more than 400 poems and mostly focusing on the semi-historic deeds of bogatyrs ("great warrior"). Despite common traits, they show a variety of themes, structure and dates of origin. The centerpiece is the most famous bogatyr trio — Ilya of Murom, Dobrynya Nikitich and Alyosha Popovitch with their respective antagonists, while the foreground focuses on much more archaic heroes — Svyatogor and Mikula Selyaninovitch. Heroes of that period inhabit almost a mythological world, and often posses chthonic traits themselves. Even by the time of the Boratyr Trio their stories centered on no longer belonging to the "modern" world.
Twitter | VK | INPRNT | Leave a tip
Mirena, vedma a nasledovníčka bohyne Chors (lunica na krku) zo série Černokňažník. Také drsné žieňa to bolo. Autor - Lucia Húšťavová