Bohatier - Tumblr Posts
Chlastacia hra
Obvykle sprevádza pozeranie filmov a seriálov, ale dá sa aplikovať aj na čítanie. S istým rizikom, že sa písmenká postupne začnú zdvojovať a rozplývať. :D
Fanfiction
Zbierka kraťasov v češtine a slovenčine zo sveta Bohatiera.
Fanfiction
Malý sequel k Bielej veži.
Toto nie je červenák fanart, ale náramne by sa hodil.
Dráčik vyzerá ako Goryn s niektorým z mágov malachitového žezla, len ten týpeček by miesto ohňa potreboval na konci palice strieborné svetlo Zyrnitrinej šupiny.
Autor - MikaZZZ
Iľja Muromec a Volch Vseslajevič zo série Bohatier Osud ukovaný Perunovým bleskom a zakalený vo vodách Volgy a Donu. Autor - Izvin
Fanfiction
Prequelová momentka zo života Rurikovcov, staršia generácia.
Policajt - "Prešiel ste na červenú." Einar - "Ty tiež, pokrytec." Policajt - "Ja som sa vás snažil dohnať." Einar - "No a? Nemôžem za to, že si sprostý a opakuješ, keď niekto nevie šoférovať."
Svjatoslav I, knieža z rodu Rurikovcov s Perunovou sekerkou v pozadí, jedna z hlavných postáv série Bohatier Autor - Martina "Agama" Zrostlíková
Koščej: Slušný plán. No mohli by sme tam zapracovať aj niektoré z nápadov, ktoré som pred chvíľou navrhoval.
Iľja: To neboli nápady, ale samoúčelné násilné činy.
And sometimes they might be able to tell the difference, but...
A) That does not make unease and tension go away and so they insist on distance.
B) They don't have a smoking clue how to receive it.
Maybe it leaves them numb and at loss of reciprocal response. Maybe it goes further and something in them rises irrate and defensive, like a nausea cramping your stomach when you, a lactose intolerant, drink a bit of milk.
The very care and gentleness seem revolting, puts them on spot and unbalances. It is wrong to accept, or they're gonna ruin it at some point, they will have to bend backwards and it will chafe, it doesn't make sense, or thousand other things. They are unlikable, undeserving, dangerous, let-downs, deceivers, also not interested in getting indebted and tied up in expectations. To them this affectionate offer is more of a demand or annoyance. Beside being callous and indifferent by nature (yes, that exists), this reaction, especially distress, can be result of distant to neglectful or alternatively too intrusive upbringing. Of having to self-sooth and/or being always the bad one. Parents and kids too different from each other. Or too similar. And possibly too haragued by external circumstances, possibly being in some funk. Avoidant attachment style, but more extreme version. Maybe waaay more extreme version. Shelter dogs give fearful-avoidant vibe which is wack to deal with by the way. And this is more stable, but might be approaching the tresshold of f-a.
And someone might grow up in such a household and still become a fairly open affectionate individual (there are genes, other close relationships, out-of-home environment, one's status/place in the world, strong formative experiences, later finding really compatible company...). And someone else might become really closed off. Combination with brain wiring and biochemistry of not average variety can spice things up too.
And some might crave it deep down, but the push-pull between reawakend yearning and deep-entrenched protective counter-reaction is akin to very seams of one's self being ripped apart.
And some others might be divorced from it to the point of permanent aloof state. They are as good as feral. Not rabid (at least not neccessarily). But feral all the same.
i love when characters get angry when they're frightened. shelter dog characters. i love when they bite, not able to tell the difference between a hand that feeds and a hand that strikes. there is no difference. a hand is a hand is a fist. i love characters that are deemed unadoptable. unlovable.
and i love when someone loves them. i love when someone sits with them, patient. they don't flinch at the snarling and snapping. they're not trying to fix it—there's nothing to be fixed. this is you, all of you, and ill wait. because one day, one day you'll take the treat. go on, draw my blood. spit and curse and rage. you're safe with me. one day, you'll feel safe with me.
Jegor - "Väčšinu času Volcha a Mikulu vlastne ani neviem rozlíšiť. Ja na to totiž nejdem podľa výšky, alebo farby vlasov, ale ako veľmi sú mi osinou v zadku. A v tom sú úplne rovnakí."
Ok, I do feel like elaborating. Znovuzrodenie by sa dalo odstupňovať. Najdoslovnejšie je v Černokňažníkovi. Rogan fakticky zomrel hneď v prvej knihe, ale Černoboh si vydupká jeho návrat vo vlastných službách. Rogan sa zobúdza s pohotovejšími reflexami a ostrejšími zmyslami (štandardná výbava čarami nasiaknutých jedincov v Červenák-verse). Inak je to ale stále on. Ak je niečo, čím sa Rogan vyznačuje, tak je to vysoká osobnostná odolnosť. Vhodíš ho do sveta kúziel a bohov? Aj tak má svoj úsudok a odvráva. Ak niečo robí, tak nie preto, že mu prikázali, ale pretože v tom vidí zmysel. K získanej magickej moci sa neupína. Využíva ju ochotne, bez štítivosti, ale keď ju dočasne stratí, iba mykne plecom a obyčajné smrteľníctvo si takmer vychutnáva. A čo sa ochoty žiť týka, tú tiež našiel nezávisle. Potom je tu Kapitán Báthory v skôr fyzickom zmysle. Kornel na svoje zranenia však zomrel iba takmer a židovský uzdravovací rituál podstúpil až po vystrábení sa z najhoršieho. Získal v ňom spirituálneho spolujazdca, istého drakobijcu, a všetko s ním súvisiace ho znervózňuje - či už ide o vnímanie spirituálnej sféry, novú dravosť pridanú k jeho vlastnej bojovnosti, alebo fakt, že táto dravosť sa páči jednej doslova zvlčilej potvore v ľudskej koži. Myslím, že tieto novoty by s veľkým presvedčením nazval "wrong". Jeho osobnosť to však prakticky nezasiahlo a rozhodnutie byť lepším otcom spravil ešte pred podstúpením rituálu a vytrval pri ňom aj po stratení puta s duchom z legiend. Najviac by sa dalo špekulovať nad schopnosťou vysporiadať sa s násilím a energicky napredovať, pretože v Železnom polmesiaci a prvej polovici Hradby západu zažíva menšiu krízu a aj Kanli Kurt (zvlčilá potvora) si všimla, že to čosi, čo ju na ňom tak priťahovalo, v sebe už Kornel nemá. Bohatier je rostodivný. Viacero postáv pracuje s motívom kutej a kalenej ocele. Iľja nad hrobom nebol, iba začínal celkom nový život so stratou zázemia a oslobodením od mrzáckej kliatby, potom opäť po naplnení úlohy, ktorú mu určil Perun. Volch na druhej strane... Fyzicky prežil zhltnutie drakom, ale motív ako taký je to veľmi smrtný, spolu so zlomením jeho žezla a stratením spojenia s dedičným čriepkom Zirnytrinej šupiny. Podlomený zdravotne a otrasený zlyhaním, ak bol ešte stále Volchom po vytiahnutí zo Zilantových útrob, po dvoch mesiacoch hladovacej samotky v tme spestrenej magickým nátlakom na diaľku ním už nie je. Zrodil sa Koščej - zajatec v povolžskom dialekte, ktorého nemožno zlomiť v poslušného otroka a ktorý sa nezmieri s ničím menším, než získaním najväčšej moci na svete, aby to bol on, kto spúta ostatných a nie naopak. Svoj čriepok šupiny opäť nájde, spojí ho so zvyšnými a z človeka sa stáva faktickým besom žijúcim z krvi a duší svojich obetí. Finálna transformácia nastáva po uväznení v olovenej truhle a utopení v Done. V tej chvíli zomiera aj Koščej a z rieky vylieza besniaci živel bez mena, dračia sila označená za boha vo fyzickej podobe. Iľja musí tnuť dva razy - najprv aby zlomil túto moc a potom aby zabil toho, kto bol jej schránkou. Na celej veci je zaujímavé, že v texte sa opakovane spomína, že už nie je tým, kým býval, že zo starého ja v ňom neostalo nič. Vravia to ostatní, vraví to on sám a čitateľ súhlasí, že je načisto vymenený. Ale zároveň sa v tom všetkom dá vystopovať istá kontinuita, spoločné korene. V opakovanom zostupe do okov a temnoty, v pretrvávajúcej fixácii na otroctvo, drobných charakterových črtách, fixácii na jadro (knieža) a celistvosť (družina) kyjevskej moci. Pretože Volchova/Koščejova minulosť je minulosťou otroka slúžiaceho synovi práve tej ženy, čo mu ako dieťaťu všetko vzala, lebo mu vrátil slobodu a rodinné dedičstvo. Pretože hlad po ľudskej krvi je návratom k tradičným obetiam prinášaným drakom, ktoré Volch po smrti svojho predchodcu zavrhol. Pretože na ideály nezabudol, ale v ne stratil vieru. Zirnytrina šupina bola nasiaknutá množstvom temných kúziel a aj dračia moc sama o sebe musela byť pekne divá. Ale všetko, čo robí Koščeja Koščejom, vychádza z toho, kým bol Volch, akým dilemám čelil a aké rany si niesol.
"comes back wrong", what a hot trope. incredibly sexy.
Volch - "The risk I took was calculated, but man, am I bad at math ."
#inktober day 30: A Varangian Guard. ‘Varangian’ was the name used by the Greeks, Russians and others of the eastern Mediterranean and Middle East to describe the vikings who, in the 10th century, migrated east and south from Sweden and Finland to dominate areas such as modern day Belarus, the Ukraine and western Russia (collectively known then as Kievan Rus).
They are best known for the Varangian Guard, mercenaries who were retained as the elite household bodyguard of the Byzantine Emperor, acting in the same capacity as Anglo-Saxon and Danish 'housecarls’ in Western Europe.
After The Battle of Hastings many exiled and dispossessed english warriors journeyed to the region in search of riches and new masters to serve, and many ended up in the Varangian Guard.
Inks on A5 watercolour paper, no pencils. Available for sale for just £25 (free postage in the UK, folk elsewhere will need to add a couple of quid for shipping)
#ink #inks #inking #inktober2018 #viking #rusviking #kievanrus #varangian #varangianguard #byzantium #warrior #history #militaryhistory #middleages #medieval #illustration #sketch #mattsoffe https://www.instagram.com/p/BpkokcdHugx/?utm_source=ig_tumblr_share&igshid=1inpi94wz1n7g
"Tak aspoň to nie sú brezy." Svjatoslav, Dneperské pereje, rok 972
Fanfiction
Tretia a štvrtá časť Bohatiera sú z veľkej časti o tom, že Koščej tají, čo vlastne robí, keď sa po nociach vytráca kamsi preč. A niekto sa zamyslel, ako by mohol reagovať knieža Svjatoslav, keby na to počas chazarského ťaženia prišiel.
S niečím takýmto by sa človek mohol stretnúť na cestách s Roganom. Prípadne aj v príhodách Sviatoslavových družiníkov. (Žeby námet na fanfikciu? ;) )
MYTICKÁ ZVÍŘATA - vystupovala ve vyprávěních Slovanů v obdobné míře jako u jiných národů a plnila zde různé speciální úlohy. V období avarsko-slovanské symbiózy se zvláštní oblibě těšil gryf - čtyřnohé zvíře s křídly a orlím zobákem. Bývá vyobrazen samostatně v loveckých scénách a také v boji s hadem, který v tomto případě symbolizoval zlo. Přestože víme, že tento dualistický motiv je íránského původu, není jisté, zda význam celého výjevu byl ve střední Evropě týž. Ve stejné době (8. století) byl vyobrazen čtvernožec s lidskou hlavou na nákončí z Pohořelic na Moravě*. Bohužel nevíme, jak byl takový tvor nazýván a proč na něm jiný bájný okřídlený tvor jezdil. Gryf byl často zobrazován i v mladší době, v Bulharsku 9. až 11. stol., na Rusi v 11. a 12. století. Stejně často vystupoval i Senmurv (okřídlený pes) - posel, ztotožňovaný většinou s východoslovanským Simarglem. Vzhledem ke značné míře stylizace při ztvárnění zvířat lze někdy obtížně odlišit bájného tvora od stylizovaných skutečných tvorů. Zjevná je inspirace jiným, většinou pozdně antickým či íránským prostředím. ~ MYTHICAL ANIMALS - appeared in the stories of the Slavs to a similar extent as in other nations' and performed various special roles here. In the period of Avar-Slavic symbiosis, the griffin - a four-legged animal with wings and an eagle's beak - was particularly popular. He is depicted separately in hunting scenes and also in a fight with a snake, which in this case symbolized evil. Although we know that this dualistic motif is of Iranian origin, it is not certain whether the meaning of the whole scene was the same in Central Europe. At the same time (8th century) a quadruped with a human head was depicted on nákončí (part of belts of Great Moravian elite) from Pohořice in Moravia*. Unfortunately, we do not know what such a creature was called and why another mythical winged creature rode it. The griffin was often depicted even later, in Bulgaria in the 9th to 11th centuries, in Russia in the 11th and 12th centuries. Senmurv (winged dog) - a messenger, mostly identified with the East Slavic Simargle - appeared just as often. Due to the considerable degree of stylization in the depiction of animals, it is sometimes difficult to distinguish a mythical creature from stylized real creatures. Inspiration from other, mostly late antique or Iranian environments is obvious.
Encyklopedie slovanských bohů a mýtů ~ Encyclopedia of Slavic Gods and Myths (Naďa & Martin Profantovi)
* See: below
A poster I did for "Heroic epics of the peoples of Russia" project by Nikolay Rastorguev Foundation and the Moscow's Department of Culture
Rus Byliny (plural) — oral epic poems in Kyivan and Novgorod Rus, counting more than 400 poems and mostly focusing on the semi-historic deeds of bogatyrs ("great warrior"). Despite common traits, they show a variety of themes, structure and dates of origin. The centerpiece is the most famous bogatyr trio — Ilya of Murom, Dobrynya Nikitich and Alyosha Popovitch with their respective antagonists, while the foreground focuses on much more archaic heroes — Svyatogor and Mikula Selyaninovitch. Heroes of that period inhabit almost a mythological world, and often posses chthonic traits themselves. Even by the time of the Boratyr Trio their stories centered on no longer belonging to the "modern" world.
Twitter | VK | INPRNT | Leave a tip
Bragi - "Smrť nastala z prirodzených príčin." Ratimir - Videl som ťa, ako si ho posotil zo strechy." Bragi - "Zemská príťažlivosť je najprirodzenejšia vec na svete."