This May Shock The Viewer But I Actually Do Prefer The Temporary Violence The Bourgeoisie Will Suffer

this may shock the viewer but I actually do prefer the temporary violence the bourgeoisie will suffer in the event of a revolution over the unending and worse violence the working class suffers every day just to maintain the status quo

A má pravdu! Notár prešiel riadne kusisko cesty od svojho prvého nástupu na scénu po dosiaľ poslednú časť v Kremnici.

Vtedy mu bolo zaťažko ísť z domu na radnicu, v krížiku so zbojníkmi bol v podstate nepoužiteľný, v zaplavenom tuneli sa dobreže neutopil, pohľad na lovenie ulomeného ostria v lebke mŕtvoly uňho vyvolal dávenie, a pôžitkárstvo spojené s obavami z vojnových časov liečenými pijatikou sa mu už začínali podpisovať na zdraví.

Ale s každým dielom sa dostáva viac do formy. V Krvi prvorodených sa odhodlá prenasledovať únoscu, v Ohnivom znamení zburcuje hon na celú bandu a to chce dávku odvahy a záujmu o osudy ľudí okolo. Síce v oboch prípadoch neuspeje a ešte si v Ohnivom znamení aj doláme ruku, ale vyviazne živý a zaistí dôležitý odrazový mostík ďalšiemu postupu vo vyšetrovaní. V Diablovi v zrkadle za pomoci novej zbrane úspešne zloží hlavného záporáka a za zmienku stojí aj statočné borenie s konfesionálnym konfliktom medzi katolíkmi a protestantami. V Mátohách na Krížnej (poviedka v zbierke Slovensko Noir) a Vlkovi a dýke je schopný zvládnuť celý prípad sólo, vrátane obhliadky niekoľko dní starej mŕtvoly zavraždeného znásilneného dievčaťa, pomoci s obranou obliehaného hradu a vyvedenia utečencov von cez jaskynný systém pod pevnosťou. Napokon sa mu ešte podarí zastreliť syna Jágerského pašu. A nie že by schudnutie bolo automaticky spojené so zlepšením zdravia, ale nezriedka je. V Anjelovi v podsvetí ešte stále nevie plávať, ale udrží sa na hladine dosť dlho na to, aby prišla pomoc a jedného z profi zabijakov zloží celkom sám. Sám zložil aj nejakého toho Hornovho dvojnohého havrana. A na úniku z domu hlavného záporáka do bezpečia domu Steinovcov za prenasledovania ozbrojenými Poliakmi má asi najväčší podiel notárova Sedmička a napajedenosť. V Pre hrsť dukátov vyviazol aj z prívalovej vlny a boja s ozbrojencami plnými pudu "tebazáhuby". Stein je na konci ochotný spoliehať viac naň, než na seržanta, čo súvisí aj s horšiacim sa kapitánovým kolenom a Bohdanovou novou svojvoľnosťou, ale pred tromi rokmi v Štiavnici by Stein niečo také rozhodne nevyhlásil. A nie že by bez manželstva život nemal zmysel, ale ide o záväzok vyžadujúci istú zrelosť a aj na to dorástol.

Niet nad pozitívnu motiváciu! :D (Sprevádzanú mrzutým kibicovaním)

Matej: Stein gave me a “Get better soon” card.

Agáta: That’s sweet!

Matej: I wasn’t sick, he just thinks I can do better.

"Krásnu éru" som zvolila preto, lebo som chcela niečo kontinentálne miesto ostrovnej viktoriánskej doby.

Poďme sa ale pozrieť na datovanie. Belle-epoque je od 1871, teda konca Prusko-francúzskej vojny, po 1914, teda Prvú svetovú vojnu. Zakliaty kláštor začína kdesi v Kansase, kde Adama Šarkana jeho vyšetrovanie obchodu s bielym mäsom dovedie do jedného salónu. Tam natrafí na Divokého Billa Hickoka a vo vysvetľovacej rozprávačskej pasáži je spomenuté, že Bill skoncoval s pokusmi o herectvo, keď ho reflektor svietiaci mu do očí rozdráždil natoľko, že doň strelil a promptne podal výpoveď. To znamená, že už minul rok 1873.

Samozrejme, Rakúsko-Uhorsko a obzvlášť jeho menej rozvinuté časti ako napríklad Gemer vyzerali celkom inak než Francúzsko. Ale vnútorne (európsky, v kontraste s imperialistickými konfliktami vonku) bezvojnový stav spojený s prudkým rozvojom hospodárstva, technológie a určitých kratochvíľ sa vzťahoval aj na túto krajinu.

Belle-epoque je niekedy lokálne datovaná podľa režimu/panovníka (podobne ako to má Veľká Británia s Viktóriou) a zhodou okolností u nás to bola dlhá vláda Františka Jozefa. Míľnik podobný Prusko-Francúzskej vojne by sa dal hľadať aj tu, či už v porážke Pruskom, alebo jeho dôsledkami v podobe Rakúsko-Uhorského vyrovnania - 1867. Síce prihoršilo nám Slovákom (umožnenie maďarizácie), ale pre ríšu ako takú značilo istú stabilizáciu a zároveň jej dalo podobu a zahraničnú vzťahovú orientáciu, ktoré si podržala až do Prvej svetovej vojny.

Bello-epošská paráda - I

Keď Júlia Belohorská nesprevádza brata Adama do terénu, mohla by mať na sebe niečo takéto.

Zdroj - https://www.facebook.com/historical.costumes

Pre tých, ktorých traumatizovala oficiálna obálková ilustrácia... :D Jeden drsný Jaroš v ukážkových širokých bohaviciach, úzkorukávovom dublete s jerkin vestou, mečiskom, tesákom a torbou, v ktorej skrýva puzdro s nástrojmi. Nie som si úplne istá uhlom z ktorého vidíme tvár v kombinácii s tým, koľko vidíme z temena jeho hlavy a som toho názoru, že chudý mladík by mal mať trochu menšie telo v pomere k hlave, ale rozhodne to má niečo do seba a pôsobí vcelku odstrašujúco a apaticky.

Autor - Martin "Cuco" Luciak

Kornel: Ty, Stepan, pripomeň mi - ako sa obvykle dostávame z takýchto malérov?

Voronin: Nijak. My len vyrobíme ešte väčší, ktorý zruší ten prvý.