Tak... S Textom Jeho Vzhad V Rozpore Nie Je. "zka Tvr, Ktorej Bledos Ete Zvrazovali Ierne Vlasy Po Plecia"

Tak... S textom jeho vzhľad v rozpore nie je. "úzka tvár, ktorej bledosť ešte zvýrazňovali čierne vlasy po plecia" (Mŕtvy na Pekelnom vrchu, kapitola 2, strana 18) "V štíhlom tele sa skrývala nečakaná sila." (Mŕtvy na pekelnom vrchu, kapitola 18, strana 228) Je to obálka k prvej knihe, ale pomôžem si ešte jedným popisom z druhého dielu. "Václav Jaroš vyzeral celkom inak, ako šľachtic či vážený mešťan. Ostro rezaná tvár, prenikavé oči, upravené fúzy, špicatá prešedivená briadka. Postava štíhla, priam šľachovitá, výškou ani celkovou Robustnosťou sa nemohla rovnať Steinovi." (Krv prvorodených, kapitola 4, strana 57) Uberte z popisu Bohdanovho otca nejaké to desaťročie a máte obstojného twinka. Samozrejme, obgeneračná dedičnosť a genetický materiál od matky to mohol posunúť inam, ale každopádne je viac než slušná šanca, že podedil takýto nejaký vzhľad. Mohla by z neho väčšmi ísť hrôza? Možno. Lenže ťažko takto so zopár pixelmi. Ale čo s textom v rozpore je, je tá absencia tesáku so strašidelne zahnutou čepeľou, ktorá Bararičovi pripomínala pohanský obetný nôž, a neslávne známej obojručnej rárohy bez ozdôb. Tá dýka na boku síce do arzenálu patrí tiež, ale rozhodne si ju nemožno zameniť s ani jednou z vyššie zmienenej výzbroje. To ma aj trochu škrie. A kým pozlatený kutáč svoj priestor dostal, po tešínke ani vidu ani slychu.

Ešte by sa dalo obúvať do odevov, že nie sú dobové, ale tak minimálne zachytávajú charakter - Stein JE ako šerif z divokého západu, hoci je to rytier z osmanských vojen. Barbarič JE ten s okružím a najvyštafírovanejší, hoci taliansky dublet a meštianske črievice z konca 16. storočia nevyzerali ako mušketierska paráda so širokými rukávmi a jazdeckými čižmami z 30-ročnej vojny. Jaroša ani neviem zaradiť, lebo to vyzerá na niečo medzi kamizolou a wamsom prekryté niečím kabátikovitým, ale JE tak trochu ako havran, takže to má výpovednú hodnotu. A všetci traja sa od seba nejak líšia.

oni z Jaroša spravili twinka??? 😭

Volch - "The risk I took was calculated, but man, am I bad at math ."

i think some of you dont like narratives or stories or characters i think you just like fanfiction tropes

And some additional info here...

Keby niekoho zaujímalo niečo bližšie k historickej osobnosti spomenutej v Diablovej pevnosti...

(Diablova pevnosť, kapitola 9, strana 233)

Reading Aldous Huxley’s ‘The Devils of Loudun’ and just cackling so hard….. 

Hmm... Zweihänder je nemecko-švajčiarska žoldnierska tradícia, zbraň slávnych landsknechtov - dobrý v kombinácii s pikami a halapartňami pri odrážaní inej pešiackej pikanierskej formácie, alebo jazdeckého útoku. Uhorsko bolo trochu iný, do seba uzavretý svet. Skrz Korvína existoval istý kontakt na Taliansko (manželka Beatrice Aragónska/Neapolská prispela), potom prišli Jagelovci so svojou väzbou na Poľsko. Ech, celkovo to bolo veľmi V4 obdobie, kedy jedna dynastia zastrešovala Uhorsko, Poľsko aj Česko, pričom Česko tradične spadalo pod nemecký okruh, ostatne český kráľ bol jeden z kurfirstov - elity hlasujúcej o cisárovi, lenže s prepuknutím husitského povstania sa dostalo do podobnej izolácie voči západu ako v súčasnosti Rusko. A ani Jiří z Poděbrad s tým veľa nespravil. Mám za to, že až za ďalších generácii sa kontakty začali obnovovať (a keďže bolo na čo nadväzovať a luteránstvo malo isté styčné body s bratrskou církví). Ale späť k uhrom a následnej zastrešovateľskej dynastii - Jagello sa z nedostatku iných možností zaplietol s Habsburgovcami, ale už vtedy začínalo panovať isté podozrievavé napätie voči západným susedom. Uhorská šľachta lipla na svojich povoľných pomeroch a vlastnej tradícii. Nechceli, aby im do toho kecali nejakí puntičkárski rozťahovační Rakúšania. Preto pochybujem, že by uhorský biskup v roku pána 1526 do boja niesol zwei. Saský mešťan niekde zo Spiša, či od Šoprone možno, ale uhorský biskup z urodzeného miestneho rodu skôr nie. Kornel vraví, že už vtedy, za prapredka Gregora, čo ho od umierajúceho biskupa dostal, to vraj bola starina. Asi nejaká rodová pýcha, alebo také niečo. Zwei v tom čase nebol zastaralý, mal skôr svoju zlatú éru (žoldnierska zbraň, nie rytierska). Môžem sa mýliť, v archeo nálezoch a všakovakých hradných zbierkach som sa nehrabala, ale zmysel mi to dáva takto. Estoc na druhej strane je starší, ešte zo 14. storočia, čiže nejaký raný exemplár by sa v 16. už za prežitok čias dávno minulých považovať dal. Bol bežný aj v Poľsku. Čo tiež nie je Uhorsko, ale je to menej priepastné. A používal sa aj pri love, známej to panskej kratochvíli. Nie je až tak ťažký ako najťažšie zweihändery (4 kg), ale aj horná hranica 2,5 kg (častejšie tie 2 kg) je dosť. Normálne obojručné prakticky neprekračujú 2 kg a rapieri sa držia okolo 1 kg a aj ťažšie široké schiavony sú s hmotnosťou len kúsok nad. Zároveň je určený primárne na bodanie, taká tuhá hrubšia oceľ, kdežto o Gregorovom Turkobijcovi sa tradovalo, že ním postínal sto Osmanov. Kornel ním pri vyháňaní tiež stína, akurát pre dlhé lapanie prachu už nereže hladko. Ale váha je váha, takže nemusí byť nutne extra ostrý. Ono mi to celé pripomína Podbipietu s tým jeho starým teutonským rytierskym haraburdím od Grunwaldu, ktorým hodlal zoťať troch mohamedánov naraz. Neprekvapilo by ma, keby práve on stál za zrodom dedičnej ozruty zvanej Turkobijca. Takže môj finálny verdikt je, že Báthoryovci od Schemnitzu mali na stene presne taký typ obojručenky ako bol Podbipietov Zerwikaptur, ale nevylučujem, že tá naštrbená čepeľ mohla patriť do skupiny estocov, šanca je na to slušná.

My collection of swords, from a few years back, I think 2021? A swordtember collection.

Let my armies be the rocks and the trees and the birds in the sky

Golden chains with enamel birds, most likely made in Kyiv in 11th-12th century