Cervenakoviny - Ervenkoviny - Tumblr Blog

A tento zas Roganuje.

Autor kartičky - eaterbuf Autor obrázku - Michal Ivan

tento cápek Jarošuje

Žíš, to bolo kinematografické obdobie! Tri roky, tri koprodukčné filmy - Bathory (2008), Jánošík, pravdivá história (2009), Legenda o lietajúcom Cypriánovi (2010).

Všetky sú nejak hateované, pretože na Slovensku milujeme kydať na vlastnú tvorbu a mudrovať ako skvelo vieme rozoznať lepšiu kvalitu v zahraničí. Ale za mňa fenomenálna trojka, ako otec-syn-duch svätý a nepýtajte sa ma čo z toho je kto.

Bathory

Nepopieram, Báthory si s históriou tak trocha dosť vytiera prdel a ešte má drzosť tváriť sa, že to TOTO je ten skutočný priebeh udalostí. Z predátora v pozícii moci urobiť obeť a zviezť sa na trende ženskej emancipácie je bezočivé. Lenže on to ten Jakubisko vykonštruoval tak dobre. Jeho zápletka proste nemá diery. Respektíve mne do očí nebily. Ak niekomu áno, ozvite sa. Proste do detailov vyskladaná alternatívna história, ktorá surfuje na známych okolnostiach ako Jay Moriarty po Maverickoch a vyzerá pri tom echt štýlovo. Atmosférické polodivé Uhorsko s počínajúcim napätím medzi katolíkmi a protestantmi, lavírovaním medzi Habsburskou nadvládou a osmanským dotieraním na fronte? Mňam. A hlavne v porovnaní s tým francúzskym pokusom od Julie Delpy (snaha chvályhodná, ale dosť mimo terč). Menšie a väčšie zrady a nešťastné chyby? Irónia, že svedectvo, ktoré zachytávalo pravý priebeh zatknutia a bolo odovzdané ako prejav podpory, nie je využité nadriadenými na jej podporu, ale len na vydieranie jej oponenta pre vlastné obohatenie? Šachová partia, kde každý tratí, ale jeden napokon víťazí aj v smrti? Ako trpké suché víno z Karpatských svahov. Anna Friel v roli Erzsébet? Spanilá, s ohnivou charizmou tigrice, verila by som jej cholerickú sériovú vrahyňu, aj nepoddajnú aristokratku, ktorá proste prehrala politický boj. Aj tú parochňu odpustím. A na šaty zas nemám to srdce sťažovať sa. To s Cimrmanovskými mníchmi ma strašne vytrhávalo zo zážitku, to tam proste nemalo byť (čo vôbec má slovenská produkcia s komickými dvojkami, žandári v 1890 tiež takí odveci). Ale tie vynálezy sa stupňovali do takého absurdna, že to začalo spĺňať definíciu "so bad, it's good". Strašne si želám, aby sa neulakomili na veľké meno ako Caravaggio a neznásilňovali mu životopis, pretože zápletku mohli mať aj s fiktívnym anonymným maliarikom. Nemám ktovieaký vkus, ale proste ma to bavilo a vidím v tom kus dôkladnej roboty.

Jánošík

Trošku sa to potáca od folklórneho čísla k folklórnemu číslu, s narvanou romantikuš zápletkou(ami) a hrdinom pripomínajúcim slepé kura (len miesto k zrnu pod klát prišlo). Lebo tvorcovia tápajú, čím vlastne film vyplniť, do čoho to pospájať. To je tak, keď legenda je väčšia než predloha. Rozsypané je to ako ten povestný hrach. Ale aj jeden rozprávkový Janko bol len malý Hraško a predsa valibuk a tie rozsypané zrná majú každé čo to do seba. Jednotlivé osudy, zdrvené nádeje a neschopnosť prekročiť svoj tieň, či len šľapnutie do echt smoly. Napríklad párik dezertérov, čo sa má k sebe ako psi, ale spoločné prežité ich spolu spútalo príliš tuho a tak sa do seba púšťajú a púšťajú, až kým jeden z nich druhého nechtiac nezabije; alebo pľuhavec, také ASPD v kocke, rovnou mieru robiaci problémy iným aj sebe, lapený v nefunkčnom vzťahu a vylievajúci si zlosť za stratu dieťaťa na tom, kto mu ho nepokrstil, kým žilo, vodca zbojníckej bandy, ktorý ním byť ani nechcel, ale mu to predošlý nanútil z vďačnosti za pomoc z väzenia, pretože chcel valašku zavesiť na klinec a usadiť sa pod iným menom. Film prestupuje istá melanchólia, mrak chmúrnych vyhliadok zas a znova plávajúce popred jas prchavého triumfu. A Jurko nie je žiaden revolucionár, len trocha drzý chalan snažiaci sa kormidlovať plťku na rozbúrenej vode, so snami nie väčšími, než trocha pohodlnejší život vedľa tej, čo sa mu zapáčila (a nie tej, čo mu do vína naliala pochybný dryák, aby ho pretiahla). Slávna družina pod hrdou prísahou trhá samu seba a akurát, keď si jeden myslí, že je už von, pasca sklapne. Malosť aj malebnosť, hrubosť, poverčivosť, panská brutalita, chlapčenská naivita, násilie bez slávy, aj sladká neha a iskrivá živelnosť. Nájde sa aj nechcene vtipný moment, napríklad keď peší zbojníci zdrhnú drábom na koňoch a to sa tam jeden z nich dobre že astmaticky nedusí. Ale aj silné ako výraz starého sedliaka, ktorému syn naposledy vydýchne v rukách, babička rozprávajúce o sile hliny a tíšiaca muky slovami, že to už dlho nepotrvá, milostné prskanie bubliniek pod kuchynským stolom, sychravé ráno tichšie o dych, čo zastal, kým ty si spal, detail na chlapča sledujúce historický okamih.

Cyprián

Najmenej divácky príťažlivý z trojice a zároveň asi najkvalitnejší a najduchaplnejší. Totálne komorná záležitosť. Nemôže lákať na vysokú politiku, šľachtickú okázalosť, množstvo akcie a lokácií, či veľké gestá. Ani to meno nie je tak slávne ako predošlé dve. Cyprián, akýsi kartuziánsky mních liečiteľ, čo napokon jedného dňa odletel z Troch koruniek na geniálnom stroji. Čo už len s takou tématikou? Tak napríklad tak trocha svätopavolské rozprávanie o tom, ako sa zatvrdený chlap stal pravým opakom toho, čím býval. Len nie náhlym zázračným zásahom z nebies, ale postupnými ranami osudu v podobe vracajúcej sa minulosti aj milosťou tých najúbohejších. Jean Valjean by rozumel, ako dobre by len rozumel. Ale vina nášho niekdajšieho pytliaka na osude dieťaťa, na ktorom si hojí svedomie, siaha hlbšie a do vena mu nemôže dať nič. A aj po rokoch zžívania sa s kresťanskými princípmi len ťažko premáha túžbu po pomste, keď sa znezrady pod ruky dostane úhlavný nepriateľ. Nevybuduje nič nové, len drží vigíliu pri zmierajúcom svete, v ktorom sa znovuzrodil, aby sa učil strácať. Do toho preklad písma svätého, Da Vinciho zápisky, novoveké trestanie zločincov, Jozefínske reformy, hlas láskavosti vedľa hlasu trefnej tŕnistej kritiky. Film o pokore, film o zmierení, keď nič iné, než zmierenie neostáva. Márnosť nad márnosť všetko pozemské.

Za mňa veľká škoda, že to nemalo dostatočný ohlas, aby sa v tejto línii pokračovalo. Mohli sme sa v tom po krôčikoch zlepšovať a ak aj nie, aspoň by sme zmapovali viac z našej histórie a v rôznych ďalších príchutiach. A teraz ma ospravedlňte, idem totiž na striedačku počúvať Láska a smrť od Haberu a Lietajúceho Cypriána od Smatanovej, lebo som sa už zase dostala do nálady a tie dve piesne sú moje srdcovky.

Pravda, tie prechody sú postupné. :D

Hej, je krásny. A k Júlii mi pasuje o to viac, že je dcérou hájnika. Tomu by sa asi viac patrilo nejaké orlie, jastrabie, sojčie, či iné podobné pierko za klobúkom, ale tak... Ona sama sa vydala za miestneho zemana, čiže honosnejšie bažantie perá môžu spájať oba domovy.

Bello-epošská paráda - I

Keď Júlia Belohorská nesprevádza brata Adama do terénu, mohla by mať na sebe niečo takéto.

Zdroj - https://www.facebook.com/historical.costumes

"Krásnu éru" som zvolila preto, lebo som chcela niečo kontinentálne miesto ostrovnej viktoriánskej doby.

Poďme sa ale pozrieť na datovanie. Belle-epoque je od 1871, teda konca Prusko-francúzskej vojny, po 1914, teda Prvú svetovú vojnu. Zakliaty kláštor začína kdesi v Kansase, kde Adama Šarkana jeho vyšetrovanie obchodu s bielym mäsom dovedie do jedného salónu. Tam natrafí na Divokého Billa Hickoka a vo vysvetľovacej rozprávačskej pasáži je spomenuté, že Bill skoncoval s pokusmi o herectvo, keď ho reflektor svietiaci mu do očí rozdráždil natoľko, že doň strelil a promptne podal výpoveď. To znamená, že už minul rok 1873.

Samozrejme, Rakúsko-Uhorsko a obzvlášť jeho menej rozvinuté časti ako napríklad Gemer vyzerali celkom inak než Francúzsko. Ale vnútorne (európsky, v kontraste s imperialistickými konfliktami vonku) bezvojnový stav spojený s prudkým rozvojom hospodárstva, technológie a určitých kratochvíľ sa vzťahoval aj na túto krajinu.

Belle-epoque je niekedy lokálne datovaná podľa režimu/panovníka (podobne ako to má Veľká Británia s Viktóriou) a zhodou okolností u nás to bola dlhá vláda Františka Jozefa. Míľnik podobný Prusko-Francúzskej vojne by sa dal hľadať aj tu, či už v porážke Pruskom, alebo jeho dôsledkami v podobe Rakúsko-Uhorského vyrovnania - 1867. Síce prihoršilo nám Slovákom (umožnenie maďarizácie), ale pre ríšu ako takú značilo istú stabilizáciu a zároveň jej dalo podobu a zahraničnú vzťahovú orientáciu, ktoré si podržala až do Prvej svetovej vojny.

Bello-epošská paráda - I

Keď Júlia Belohorská nesprevádza brata Adama do terénu, mohla by mať na sebe niečo takéto.

Zdroj - https://www.facebook.com/historical.costumes

Spirit Animal - I

(Pre hrsť dukátov, kapitola 8, strana 104)

Zhoda 100%. Joachim Stein je namosúrený výr.

Rogan, o ktorom sa Ďuro vyjadril, že najviac zapadá do jeho predstavy Bohdana. Goryvlad samozrejme chýbať nesmel. Autor - Michal Ivan

"Tak aspoň to nie sú brezy." Svjatoslav, Dneperské pereje, rok 972

Zubaté tesáčiky, koho mi to len pripomínajú…

Niečo z Roganových čias. Respektíve na samom konci jeho času, ale ono sa to v tom ranom stredoveku až tak prudko nemenilo.

Great Moravia, c. 10th century. Festival in Archeopark Nitra, Slovakia.

Photo source: archeol.sav.sk

Koláže vytvorené k Dobrodružstvám kapitána Báthoryho.

1 - Kornel Báthory 2 - Stepan Voronin 3 - Evliya Čelebi 4 - Ileana Ronayová 5 - Sándor Szilárd

Zdroj - Ďuro Červenák Fans na facebook.com

#inktober day 30: A Varangian Guard. ‘Varangian’ was the name used by the Greeks, Russians and others of the eastern Mediterranean and Middle East to describe the vikings who, in the 10th century, migrated east and south from Sweden and Finland to dominate areas such as modern day Belarus, the Ukraine and western Russia (collectively known then as Kievan Rus).

They are best known for the Varangian Guard, mercenaries who were retained as the elite household bodyguard of the Byzantine Emperor, acting in the same capacity as Anglo-Saxon and Danish 'housecarls’ in Western Europe.

After The Battle of Hastings many exiled and dispossessed english warriors journeyed to the region in search of riches and new masters to serve, and many ended up in the Varangian Guard.

Inks on A5 watercolour paper, no pencils. Available for sale for just £25 (free postage in the UK, folk elsewhere will need to add a couple of quid for shipping)

#ink #inks #inking #inktober2018 #viking #rusviking #kievanrus #varangian #varangianguard #byzantium #warrior #history #militaryhistory #middleages #medieval #illustration #sketch #mattsoffe https://www.instagram.com/p/BpkokcdHugx/?utm_source=ig_tumblr_share&igshid=1inpi94wz1n7g

A najnajkrajšie na Zemplíne. :D Ale áno, veľmi pekné. Aj s tými jahôdkami.

Najkrajšie stromy kroje sú na Horehroní...

A má pravdu! Notár prešiel riadne kusisko cesty od svojho prvého nástupu na scénu po dosiaľ poslednú časť v Kremnici.

Vtedy mu bolo zaťažko ísť z domu na radnicu, v krížiku so zbojníkmi bol v podstate nepoužiteľný, v zaplavenom tuneli sa dobreže neutopil, pohľad na lovenie ulomeného ostria v lebke mŕtvoly uňho vyvolal dávenie, a pôžitkárstvo spojené s obavami z vojnových časov liečenými pijatikou sa mu už začínali podpisovať na zdraví.

Ale s každým dielom sa dostáva viac do formy. V Krvi prvorodených sa odhodlá prenasledovať únoscu, v Ohnivom znamení zburcuje hon na celú bandu a to chce dávku odvahy a záujmu o osudy ľudí okolo. Síce v oboch prípadoch neuspeje a ešte si v Ohnivom znamení aj doláme ruku, ale vyviazne živý a zaistí dôležitý odrazový mostík ďalšiemu postupu vo vyšetrovaní. V Diablovi v zrkadle za pomoci novej zbrane úspešne zloží hlavného záporáka a za zmienku stojí aj statočné borenie s konfesionálnym konfliktom medzi katolíkmi a protestantami. V Mátohách na Krížnej (poviedka v zbierke Slovensko Noir) a Vlkovi a dýke je schopný zvládnuť celý prípad sólo, vrátane obhliadky niekoľko dní starej mŕtvoly zavraždeného znásilneného dievčaťa, pomoci s obranou obliehaného hradu a vyvedenia utečencov von cez jaskynný systém pod pevnosťou. Napokon sa mu ešte podarí zastreliť syna Jágerského pašu. A nie že by schudnutie bolo automaticky spojené so zlepšením zdravia, ale nezriedka je. V Anjelovi v podsvetí ešte stále nevie plávať, ale udrží sa na hladine dosť dlho na to, aby prišla pomoc a jedného z profi zabijakov zloží celkom sám. Sám zložil aj nejakého toho Hornovho dvojnohého havrana. A na úniku z domu hlavného záporáka do bezpečia domu Steinovcov za prenasledovania ozbrojenými Poliakmi má asi najväčší podiel notárova Sedmička a napajedenosť. V Pre hrsť dukátov vyviazol aj z prívalovej vlny a boja s ozbrojencami plnými pudu "tebazáhuby". Stein je na konci ochotný spoliehať viac naň, než na seržanta, čo súvisí aj s horšiacim sa kapitánovým kolenom a Bohdanovou novou svojvoľnosťou, ale pred tromi rokmi v Štiavnici by Stein niečo také rozhodne nevyhlásil. A nie že by bez manželstva život nemal zmysel, ale ide o záväzok vyžadujúci istú zrelosť a aj na to dorástol.

Niet nad pozitívnu motiváciu! :D (Sprevádzanú mrzutým kibicovaním)

Matej: Stein gave me a “Get better soon” card.

Agáta: That’s sweet!

Matej: I wasn’t sick, he just thinks I can do better.

Ďalší slovenský folk, toto zoskupenie je viac profi než skupina Valar. A táto pieseň je spracovaním K. J. Erbenovej básne Zlatý kolovrat z Kytice z pověstí národních.

More Slovak folk, these guys are higher level than band Valar. And this song is adaptation of K. J. Erben's poem Zlatý kolovrat from Kytice z pověstí národních.

Bello-epošská paráda - I

Keď Júlia Belohorská nesprevádza brata Adama do terénu, mohla by mať na sebe niečo takéto.

Zdroj - https://www.facebook.com/historical.costumes

this may shock the viewer but I actually do prefer the temporary violence the bourgeoisie will suffer in the event of a revolution over the unending and worse violence the working class suffers every day just to maintain the status quo

Čávo je jeden z tých obligátnych čiernovlasých hrdinov, akurát z konca 8. storočia, keď sa ešte len zrútil Avarský kaganát a slovanské kniežactvá na Nitre a Morave začali vzmáhať. S Avarmi bojoval z pomsty za zmasakrovanú rodinu (zdravíme Kornela) a potom zistil, že si ho nárokuje jedno božstvo ako splnomocnenca vo fyzickom svete. K výbave patril hovoriaci vlčí sprievodca zo záhrobnej svorky a čarodejný meč, v ktorom je zakliaty ohnivý bes (viz červené planúce okále), čo spáli každého, kto sa ho dotkne a nevie ho ovládnuť. Černoboh primárne potreboval dať po papuli Belbohovi a jeho uctievačom (na úkor zvyšku panteónu ukradnuté uctievanie a koncentrované skazonosné svetlo + krvilačné tyranské plány). Ale do kompetencií jeho polobožských potomkov a splnomocnencov spadá aj taká "deratizátorská" činnosť ako zo Sapkowského Zaklínača, takže popri hlavnej trilógii vyšli ešte kdejaké menšie a väčšie príbehy, kde proste rieši nadprirodzené problémy, kam len príde. V rámci univerza už Rogan zomrel, ale keď na jeho vlastnom fiktívnom profile na fb vyskočí takýto photoshop, tak nie je o čom. Rogan na Kopaniciach pred poldruha storočím lapá potvory v prevleku za garbiara a jeho zvierací spoločník Goryvlad sa pajedí, že sa nemôže plne besovlkovsky realizovať.

Rogan by samozrejme Goryvladovi nič neurobil, ale občas je naň tých mudrlantských komentárov skrátka priveľa. :D

Sprievodná ilustrácia od Michala Ivana

Trošička recesie zo starého černokňažníckeho fb profilu. Goryvlad spoza nákladu vrčí, že je to posledný raz, čo striehnu na obludu prezlečení za vidieckeho kupca so slaboduchým panáčkujúcim psom a Rogan odpovedá, že ak nechce, aby aj jeho kožuch skončil namočený v soli a octe, nech ráči zmĺknuť a strážiť. :D

Trošička recesie zo starého černokňažníckeho fb profilu. Goryvlad spoza nákladu vrčí, že je to posledný raz, čo striehnu na obludu prezlečení za vidieckeho kupca so slaboduchým panáčkujúcim psom a Rogan odpovedá, že ak nechce, aby aj jeho kožuch skončil namočený v soli a octe, nech ráči zmĺknuť a strážiť. :D

It is so over

Kornel: Ty, Stepan, pripomeň mi - ako sa obvykle dostávame z takýchto malérov?

Voronin: Nijak. My len vyrobíme ešte väčší, ktorý zruší ten prvý.

Nie si sám, koho zmiatli. Na oficiálnom profile sa vyskytol niekto, kto, súdiac podľa komentárov, zrejme aj došiel k opačnému záveru a totiž, že Matej je naľavo a Joachim uprostred. Tipujem, že na vine je to, ako rázne si Matej vykračuje na čele v prostriedku, čo je štandard skôr u poriadky robiaceho veliteľského kapitána + tá brada. Ten rovnomerný porast vyzerá vojenskejšie, než úhľadne vytvarovaná briadka, ktorá sa ušla Steinovi. Barbarič vpredu istý zmysel dáva, keďže sprevádza nerozkukaných privandrovalcov svojím mestom. Ale pokiaľ je problém odlíšiť, brady by bolo asi lepšie prehodiť a ešte pridať tešínku.

oni z Jaroša spravili twinka??? 😭

Pre tých, ktorých traumatizovala oficiálna obálková ilustrácia... :D Jeden drsný Jaroš v ukážkových širokých bohaviciach, úzkorukávovom dublete s jerkin vestou, mečiskom, tesákom a torbou, v ktorej skrýva puzdro s nástrojmi. Nie som si úplne istá uhlom z ktorého vidíme tvár v kombinácii s tým, koľko vidíme z temena jeho hlavy a som toho názoru, že chudý mladík by mal mať trochu menšie telo v pomere k hlave, ale rozhodne to má niečo do seba a pôsobí vcelku odstrašujúco a apaticky.

Autor - Martin "Cuco" Luciak